Pre vás

Správa o činnosti SIS za rok 2019

Bratislava, september 2020

1. Úvod
2. Plnenie úloh Strategického zamerania SIS
   1. Ekonomická oblasť
   2. Korupcia a klientelizmus
   3. Nehospodárne nakladanie s majetkom vo vlastníctve štátu a samosprávy
   4. Colné, daňové a finančné podvody
   5. Zahraničné hospodárske vzťahy SR
   6. Bezpečnostná oblasť
   7. Boj proti terorizmu
   8. Kontrašpionážna ochrana
   9. Hybridné hrozby
   10. Nelegálna migrácia
   11. Boj proti organizovanému zločinu
   12. Obchod s výrobkami obranného priemyslu a proliferácia
   13. Extrémistická scéna
   14. Pseudoreligiózne zoskupenia
   15. Ochrana utajovaných skutočností a previerková činnosť pre externých žiadateľov
   16. Ochrana kyberpriestoru
   17. Zahraničnopolitická oblasť
   18. Ukrajina
   19. Ruská federácia
   20. Západný Balkán
   21. Krízové a konfliktové oblasti
   22. Zvýšená bezpečnostná hrozba voči občanom SR v turistických destináciách
3. Spolupráca so štátnymi orgánmi a plnenie informačnej povinnosti
   1. Spravodajská produkcia pre príjemcov zo zákona
4. Spolupráca SIS so spravodajskými službami iných štátov
5. Stav, základné činnosti a kontrola SIS
   1. Personálne zabezpečenie SIS
   2. Základné ukazovatele
   3. Čerpanie rozpočtu SIS a stav materiálno-technického zabezpečenia
   4. Čerpanie rozpočtu
   5. Materiálno-technické zabezpečenie
   6. Informačno-technické prostriedky (ITP) a telekomunikačné tajomstvo
   7. Zákonný rámec použitia informačno-technických prostriedkov
   8. Použitie ITP v roku 2019
   9. Legislatíva a kontrola
   10. Legislatívna činnosť
   11. Kontrolná činnosť
   12. Štátny odborný dozor
6. Správa o činnosti Národného bezpečnostného analytického centra
7. Záver

1. Úvod

Predkladaná správa nadväzuje na výročnú správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby (SIS) v roku 2018. Informuje o stave plnenia úloh, vykonaných činnostiach a o dosiahnutých výsledkoch pôsobenia SIS v roku 2019. Dokument zároveň obsahuje správu o činnosti Národného bezpečnostného analytického centra (NBAC) za rok 2019 v súlade s jeho štatútom.

Všetky konštatovania a hodnotenia v časti správy, ktorá sa týka plnenia jednotlivých spravodajských priorít, sú podložené spravodajskými poznatkami, ktoré SIS získala a overila ich vierohodnosť. V roku 2019 ich ako produkty svojej spravodajskej a analytickej činnosti odstúpila zákonným príjemcom. Samotné Strategické zameranie SIS, ktoré vymedzuje priority spravodajskej a informačnej činnosti služby, sa v hodnotenom roku nezmenilo, preto boli priority služby a spôsob ich plnenia podobné ako v predchádzajúcom období. Predložená správa sa výlučne týka obdobia roku 2019 a neobsahuje informácie získané spravodajskou činnosťou v roku 2020.

SIS je garantom spravodajskej ochrany štátu v bezpečnostnom systéme Slovenskej republiky (SR). Pri predchádzaní a eliminovaní bezpečnostných rizík a hrozieb v spoločnom priestore, v ktorom sa spolu s členskými štátmi Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO) nachádza aj SR, ako aj pri ochrane bezpečnosti medzinárodného spoločenstva SIS aktívne spolupracuje s partnerskými spravodajskými službami a medzinárodnými organizáciami.

SIS plnením svojich úloh v spravodajskej oblasti v hodnotenom období pozitívne prispievala k spravodajskej ochrane ústavného zriadenia a vnútorného poriadku SR, k zaisteniu bezpečnosti štátu a k ochrane a presadzovaniu zahraničnopolitických a ekonomických záujmov SR.

2. Plnenie úloh Strategického zamerania SIS

2.1 Ekonomická oblasť

Korupcia a klientelizmus

V súvislosti s korupciou a klientelizmom SIS v roku 2019 zameriavala svoju činnosť najmä na získavanie poznatkov o nezákonnom ovplyvňovaní predstaviteľov štátu a samosprávy pri zadávaní a realizácii zákaziek a vydávaní rôznych povolení. Prioritou bolo aj odhaľovanie prípadov korupcie v oblasti pôsobenia finančnej správy a v orgánoch činných v trestnom konaní.

V oblasti pôsobenia orgánov činných v trestnom konaní SIS informovala o podozrení z korupcie prokurátora, ktorý mal úzke väzby na podnikateľa prepojeného na zločinecké skupiny a obvineného z viacerých závažných trestných činov. Podnikateľ mal prokurátora využívať na zabezpečovanie beztrestnosti členov týchto zločineckých skupín, za čo mal od nich vyberať úplatky a časť z nich odovzdávať predmetnému prokurátorovi.

Viaceré prípady korupcie boli zaznamenané v radoch príslušníkov Policajného zboru (PZ). SIS poukázala na bývalého policajta, ktorý z policajného prostredia získaval interné informácie o osobách podozrivých najmä z ekonomickej trestnej činnosti. Tieto informácie následne zneužíval na vyberanie úplatkov od týchto páchateľov, pričom ako protislužbu im ponúkal poskytnutie informácií o stave vyšetrovania, alebo aj ovplyvnenie vyšetrovania v ich prospech. Ďalší prípad sa týkal policajného vyšetrovateľa, ktorý zneužíval svoju funkciu a požadoval úplatky od znalcov za ich prizvanie na vypracovanie znaleckého posudku. SIS tiež informovala o snahách člena zločineckej skupiny zabezpečiť prostredníctvom kontaktov na polícii presun vyšetrovacieho spisu korupčného prípadu na inú zložku polície a následne tam ovplyvniť vyšetrovanie v prospech páchateľa.

Služba informovala príslušných príjemcov zo zákona o pracovníkovi finančnej správy, ktorý je podozrivý, že sa podieľal na pašovaní cigariet cez slovensko-ukrajinskú štátnu hranicu. Pracovník finančnej správy mal spolupracovať so zločineckou skupinou a mal za úplatky pri kontrole železničných vagónov prichádzajúcich z Ukrajiny na Slovensko úmyselne prehliadať kontraband pašovaných cigariet.

Zaznamenané boli prípady korupcie týkajúce sa rozhodovacích právomocí orgánov štátnej správy. Podozrenie z korupcie bolo zistené v súvislosti s udeľovaním súhlasu na využívanie odpadu na povrchovú úpravu terénu. Podnikateľ údajne získal takéto povolenie pre svoju spoločnosť vďaka kontaktom na príslušnom orgáne zabezpečujúcom ochranu životného prostredia, pričom toto povolenie bolo vydané v rozpore so zákonom. SIS poukázala na štátneho úradníka, ktorý žiadal a prijímal úplatky v súvislosti s uznávaním a zmenou hraníc poľovných revírov a zverníc a pri prerokúvaní a ukladaní pokút za porušenie právnych predpisov vydaných na úseku poľovníctva. Služba odstúpila aj informáciu o pracovníčke veterinárnej správy, ktorú mal podplácať člen medzinárodnej zločineckej skupiny za účelom manipulovania dokumentov potrebných na vývoz hovädzieho dobytka do zahraničia, ktoré boli v rozpore so skutočným stavom vyvážaných zvierat.

Korupcia bola zaznamenaná tiež v spojitosti s nehospodárnym nakladaním s majetkom štátu a samosprávy. Podľa zistení SIS bývalý funkcionár ústredného orgánu štátnej správy počas výkonu svojej funkcie podpísal nevýhodnú a vopred dohodnutú zmluvu na údržbu strojov s dodávateľom, ktorý následne fakturoval vysoko nadhodnotené alebo fiktívne dodávky, z čoho predmetný funkcionár osobne profitoval. V ďalšom prípade malo dôjsť ku korupcii dvoch predstaviteľov štátnej spoločnosti pri realizácii významnej stavebnej zákazky. Za úplatok mali zabezpečiť dodávateľovi preplácanie fiktívnych výkonov a prác nad rámec schválený v projekte. SIS okrem iného informovala aj o podozrení z korupcie predstaviteľa samosprávy mesta na východnom Slovensku v súvislosti s realizáciou zákazky na zateplenie budovy v majetku mesta financovanej prevažne z dotácií z eurofondov a zo štátneho rozpočtu. Zákazka bola udelená v zmanipulovanom verejnom obstarávaní vopred dohodnutému dodávateľovi. Ten mal pri realizácii zákazky mestu fakturovať nadhodnotené a fiktívne dodávky, a to s vedomím primátora mesta, ktorý za to pravdepodobne prijal úplatok.

Služba v hodnotenom období informovala príjemcov zo zákona aj o podozreniach týkajúcich sa korupčných a netransparentných postupov v justičnom systéme.

Nehospodárne nakladanie s majetkom vo vlastníctve štátu a samosprávy

V danej oblasti SIS v uplynulom období venovala spravodajskú pozornosť najmä podozreniam z poškodzovania hospodárskych záujmov štátu v energetických spoločnostiach.

V súvislosti s dostavbou významného projektu v oblasti jadrovej energie boli príjemcovia informovaní o pretrvávajúcich problémoch, najmä o manažérskych zlyhaniach, nehospodárnosti a tunelovaní, o príčinách dodatočného rastu nákladov na projekt a z toho vyplývajúcej zlej finančnej situácie investora, o potenciálnych bezpečnostných rizikách, o predlžovaní termínov spustenia jednotlivých blokov do prevádzky, o nepravdivom informovaní štátnych orgánov SR zo strany investora a o riziku nedokončenia projektu. SIS upozornila na nekalé aktivity zahraničného akcionára spoločnosti s majetkovým podielom štátu v súvislosti so snahou o prenesenie časti zodpovednosti za nedostatočné napredovanie dostavby predmetného projektu na iné spoločnosti.

Služba zaznamenala snahy o účelové pozmeňovanie výkazníctva hospodárskych výsledkov v spoločnosti, ktorej vlastníkom je štát a pôsobí v oblasti nakladania s rádioaktívnym odpadom.

SIS príjemcom zo zákona odstúpila poznatky o podozreniach z machinácií vo verejných súťažiach na dodávky uhlia do tepelnej elektrárne a z tunelovania vodárenskej spoločnosti jej manažmentom. Príjemcov zo zákona SIS informovala aj o podozreniach zo spáchania subvenčných podvodov pri čerpaní poľnohospodárskych dotácií a pri realizácii stavebných zákaziek financovaných miestnou samosprávou a eurofondmi.

SIS odstúpila informácie o podozreniach z poškodzovania záujmov štátu v súvislosti s nevýhodným predajom pozemkov regionálneho letiska, ktorý by ohrozil alebo znemožnil jeho prevádzku.

Služba upozornila na nehospodárne riadenie jednej z inštitúcií patriacej do riadiacej pôsobnosti Ministerstva vnútra SR.

V súvislosti s monitorovaním výstavby dopravnej infraštruktúry boli získané spravodajské poznatky o rizikách súvisiacich so vstupom konzorcia s účasťou zahraničných investorov do verejných súťaží o veľké stavebné zákazky na výstavbu a modernizáciu cestnej a železničnej infraštruktúry.

SIS príjemcov zo zákona informovala o bezpečnostných nedostatkoch stavebných objektov na významnom rozostavanom úseku diaľnice D1 a o ďalších podozreniach vrátane možných korupčných postupov zo strany zástupcov investora.

Colné, daňové a finančné podvody

SIS v rámci ochrany hospodárskych záujmov štátu v roku 2019 zameriavala svoju pozornosť na odhaľovanie daňových a colných podvodov. Daňové podvody, najmä na dani z pridanej hodnoty (DPH), patria medzi najvýznamnejšie zdroje nelegálnych príjmov na Slovensku.

Príslušným štátnym orgánom služba v minulom roku zaslala viaceré spravodajské informácie o organizátoroch daňových podvodov, ktorí prostredníctvom siete navzájom prepojených spoločností, spravidla zastúpených nastrčenými (fiktívnymi) konateľmi a majiteľmi, krátili DPH a daň z príjmov alebo neoprávnene čerpali nadmerné odpočty DPH. Do takýchto podvodov sú často zapojené aj subjekty z iných štátov, čo sťažuje odhaľovanie a dokazovanie ich trestnej činnosti. V niektorých prípadoch s organizátormi daňových podvodov pravdepodobne spolupracovali aj zamestnanci finančnej správy.

SIS príslušným štátnym orgánom SR odstúpila poznatky o organizovanej skupine pôsobiacej na západnom Slovensku, ktorá zakladala obchodné spoločnosti s nastrčenými majiteľmi a konateľmi. Skupina tieto spoločnosti využívala na daňové podvody tak, že ich sídla presúvala do pôsobnosti daňového úradu, na ktorom spolupracovala s vedúcim zamestnancom finančnej správy u predmetného správcu dane. Ten zabezpečil, že daňový dozor bol len formálny, bez hlbšieho preverovania podvodne uplatnených nadmerných odpočtov DPH. Podobným spôsobom pôsobila aj organizovaná skupina riadená advokátom, ktorý organizoval daňové podvody prostredníctvom siete ním ovládaných obchodných spoločností, do ktorých boli dosadzované ako štatutárni zástupcovia osoby, ktoré o podnikaní a činnosti spoločností nemali žiadnu vedomosť. Takzvané biele kone pochádzali zo sociálne znevýhodneného prostredia a nedisponovali žiadnym majetkom. Iná organizovaná skupina využívala ako štatutárnych zástupcov cudzích štátnych príslušníkov na realizáciu fiktívnych obchodných transakcií v rámci reťazca obchodných spoločností s cieľom nelegálne krátiť DPH a daň z príjmu alebo neoprávnene žiadať o vratky DPH.

Služba odstúpila príjemcom zo zákona viaceré informácie o organizovaných skupinách páchajúcich daňové podvody na Slovensku a v zahraničí neoprávnenými nadmernými odpočtami DPH a krátením základu dane pre iné obchodné spoločnosti za províziu. V jednom takomto prípade boli členovia skupiny podozriví aj z násilnej trestnej činnosti a vydierania. S touto skupinou mal spolupracovať aj zamestnanec finančnej inštitúcie, ktorý im poskytoval informácie podliehajúce bankovému tajomstvu.

Z podvodov na DPH profitovali aj významné zločinecké skupiny. SIS v sledovanom období informovala o podvodoch na DPH prostredníctvom fiktívnych obchodov s mäsom, ktorých organizátor bol spojený s významným predstaviteľom cudzojazyčného organizovaného zločinu pôsobiacim na Slovensku. Odstúpené boli tiež poznatky o rozsiahlej ekonomickej trestnej činnosti podnikateľa zo západného Slovenska, v minulosti právoplatne odsúdeného za daňové podvody, ktorý pravdepodobne riadil organizovanú skupinu podozrivú z páchania predovšetkým daňových podvodov, z legalizácie príjmov z trestnej činnosti a zo subvenčných podvodov. Skupina pravdepodobne spolupracovala aj s významným predstaviteľom východoeurópskeho organizovaného zločinu.

V rámci odhaľovania daňových únikov na spotrebných daniach SIS príjemcom odstúpila viaceré informácie týkajúce sa nelegálnej výroby a distribúcie cigariet. Kompetentným orgánom poskytla informácie o pašovaní cigariet a iných tovarov z Ukrajiny do SR, ku ktorým malo dochádzať v spolupráci s podplatenými príslušníkmi Policajného zboru a príslušníkmi finančnej správy na oboch stranách hranice. Väčšia časť cigaretového kontrabandu pochádzajúceho z Ukrajiny bola zvyčajne vyvezená do iných štátov EÚ, zvyšok bol nelegálne distribuovaný na území Slovenska.

SIS v hodnotenom období opätovne identifikovala snahy o nelegálnu výrobu cigariet na území SR. Príjemcom zo zákona odstúpila napr. informácie o organizovanej skupine pôsobiacej na západnom Slovensku, ktorej členovia nelegálne vyrábali oficiálne neevidované a nezdanené cigarety, či o organizovanej skupine zaoberajúcej sa nelegálnou výrobou a distribúciou cigariet pôsobiacou na strednom Slovensku. Organizovaná skupina zaoberajúca sa obdobnou činnosťou pôsobila aj na východe Slovenska. Tá nelegálne dovezenú tabakovú zmes prevážala prostredníctvom vlastnej dopravnej spoločnosti do nelegálnej výrobne v inom členskom štáte EÚ, odkiaľ spätne pašovala do SR už spracované tabakové výrobky a cigarety. Takto získané finančné prostriedky skupina legalizovala nákupom nehnuteľností v zahraničí.

V oblasti boja proti legalizácii príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti SIS tiež identifikovala snahy medzinárodných organizovaných zločineckých skupín zapojiť niektoré slovenské firmy a odborníkov pôsobiacich v oblasti kryptomien (vývoj, tzv. ťažba a obchodovanie s kryptomenami) do legalizácie príjmov z trestnej činnosti a do ďalšej trestnej činnosti spojenej s obchodovaním s kryptomenami. Služba informovala príslušné štátne orgány aj o prípadoch legalizácie príjmov pochádzajúcich z daňovej trestnej činnosti. Nezákonné príjmy z týchto podvodov v jednom z prípadov pomáhal legalizovať advokát obvinenej osoby, a to najmä formou investícií do nákupu a výstavby nehnuteľností. Investície do realít financovala zo svojich nelegálnych ziskov pochádzajúcich z drogovej trestnej činnosti aj jedna z balkánskych nadnárodných zločineckých skupín.

SIS upozornila na nedostatky zistené pri vykonávaní konfiškácie majetku osôb odsúdených za rozsiahle daňové podvody na spotrebných daniach a s tým spojeným praním špinavých peňazí, realizované najmä formou investícií do nehnuteľností.

V rámci odhaľovania ekonomickej trestnej činnosti na Slovensku pokračovala spolupráca SIS s Kriminálnym úradom finančnej správy, pričom v roku 2019 došlo k jej skvalitneniu a zintenzívneniu a tým aj k výraznému nárastu objemu informácií a k zrýchleniu ich výmeny.

Zahraničné hospodárske vzťahy SR

SIS sa v oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov zamerala najmä na energetickú bezpečnosť SR. Prioritou bolo hodnotenie rizika možného prerušenia alebo zníženia dodávok plynu do SR cez Ukrajinu vo vykurovacej sezóne 2018/2019, ako aj 2019/2020. SIS v tejto súvislosti analyzovala rastúcu hrozbu presmerovania tranzitu plynu mimo územia SR, ale zároveň aj nové príležitosti pre SR v plynárenskej oblasti.

Vzhľadom na blížiaci sa termín vypršania zmluvy o preprave ruského zemného plynu cez ukrajinskú tranzitnú sieť a zložité rokovania o novej zmluve rástlo riziko narušenia tranzitu v prebiehajúcej vykurovacej sezóne po 1. 1. 2020. SIS v informáciách pre príjemcov zo zákona hodnotila pravdepodobnosť takéhoto vývoja a možné negatívne dôsledky na energetickú bezpečnosť a ekonomiku SR. Ruská federácia a Ukrajina napokon uzavreli kontrakt na tranzit plynu na obdobie najbližších piatich rokov, čím sa bezprostredné riziko prerušenia tranzitu výrazne znížilo. Rusko-ukrajinské vzťahy v plynárenskej oblasti sú však dlhodobo komplikované, a preto ich ďalší vývoj bude SIS aj naďalej pozorne monitorovať.

S budúcnosťou tranzitu plynu cez Ukrajinu a SR úzko súvisí výstavba nových plynovodov na prepravu ruského plynu do Európy a jeho následná distribúcia v jednotlivých európskych štátoch (Severný prúd 2, Turecký prúd, snahy o výstavbu interkonektora medzi Českou republikou a Rakúskom). SIS preto analyzovala aktuálny vývoj a dôsledky budovania alternatívnych plynovodov na území Európy v kontexte energetickej bezpečnosti a hospodárskych záujmov SR.

Predmetom záujmu služby boli aj možné reakcie Ruskej federácie na medzinárodné sankcie a na zmeny globálneho trhu s energetickými surovinami.

SIS venovala pozornosť vývoju v ukrajinskom plynárenskom sektore s cieľom identifikovať riziká, ktoré by mohli ohroziť tranzit plynu cez ukrajinské územie.

Prioritou v rámci zahraničných hospodárskych vzťahov sa pre SIS, okrem otázok energetickej bezpečnosti, stal aj rastúci globálny ekonomický vplyv Číny, jej asertívna investičná politika a možné dôsledky tohto vývoja pre SR.

2.2 Bezpečnostná oblasť

Boj proti terorizmu

V kontexte potenciálnych teroristických hrozieb SIS hodnotila bezpečnostnú situáciu v SR v roku 2019 ako stabilnú, bez zásadných zmien v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Zo strany SIS neboli na území SR zaznamenané také rizikové aktivity, ktoré by indikovali konkrétnu a bezprostrednú teroristickú hrozbu.

Úroveň teroristickej hrozby v niektorých štátoch západnej Európy zostávala vysoká napriek pokračujúcemu trendu znižovania počtu rozsiahlejších, úspešne dokonaných útokov. Najväčšie bezpečnostné riziko pre európske štáty predstavovali naďalej samoradikalizovaní individuálni aktéri, džihádistickou propagandou inšpirovaní islamisti/militanti, osobitne prívrženci organizácie Daesh (tzv. Islamský štát) ochotní realizovať odvetné akcie voči západným, kresťanským a turistickým cieľom ako odvetu za stratu územia (tzv. kalifátu) v Sýrii a Iraku.

Pravdepodobnosť závažnejšieho teroristického útoku v EÚ sa zvýšila v období po útokoch proti moslimom v mešitách na Novom Zélande z 15. 3. 2019. SIS v tejto súvislosti upozornila príjemcov zo zákona na zvýšené riziko možnosti spáchania teroristických útokov v krajinách Európy počas jarných náboženských sviatkov smerujúcich voči náboženským objektom a zhromaždeniam v rámci pomsty za útoky na mešity.

V apríli 2019 k takému útoku došlo na Srí Lanke, v oblasti dovtedy nezaujímavej a neaktívnej zo strany teroristických organizácií, avšak mimoriadne atraktívnej pre turistov zo Západu. Pri sérii viacerých koordinovaných samovražedných útokov prívržencov Daesh na luxusné hotely a katolícke kostoly počas Veľkonočnej nedele zahynulo celkovo 258 osôb vrátane 18 Európanov.

Služba priebežne analyzovala kapacity a ciele Daesh po jeho vojenskej porážke v Sýrii a Iraku. Externých príjemcov zo zákona informovala o novej globálnej stratégii organizácie so zameraním na hodnotenie bezpečnostných rizík na území EÚ, resp. na záujmy európskych štátov v operačných oblastiach odnoží Daesh.

SIS upozornila príjemcov zo zákona aj na opätovne narastajúci potenciál teroristickej hrozby zo strany teroristickej organizácie Jadro al-Qáidy, a tiež na vplyv džihádistickej mediálnej propagandy vo virtuálnom priestore, v ktorej Daesh aj al-Qáida naďalej deklarovali pretrvávajúci záujem o realizáciu teroristických útokov na Západe.

Po likvidácii lídra Daesh, Abu Bakr al-Bagdádího, armádou USA v Sýrii na jeseň 2019 služba vypracovala pre príjemcov zo zákona hodnotenie možného vplyvu tejto udalosti na úroveň teroristickej hrozby voči Európe. SIS udalosti posudzovala aj v kontexte vzniku potenciálnych bezpečnostných incidentov v čase konania podujatí medzinárodného významu v SR a osláv vianočných a novoročných sviatkov. V tejto súvislosti SIS informovala príjemcov zo zákona o možných cieľoch a spôsoboch realizácie potenciálnych odvetných útokov v Európe a v Ázii za smrť vodcu Daesh, ku ktorým intenzívne vyzývala džihádistická propaganda Daesh a jej prívrženci.

SIS tiež v hodnotenom období analyzovala vývoj islamistického terorizmu v regióne západného Balkánu, pričom sa zamerala aj na potenciálne bezpečnostné riziká vyplývajúce pre SR z aktivít zástancov radikálneho výkladu islamu pochádzajúcich z predmetnej oblasti.

Napriek tomu, že SIS doteraz nezaznamenala výraznejší vplyv fenoménu zahraničných teroristických bojovníkov (FTF) na území SR, venovala mu náležitú spravodajskú pozornosť. Dôvodom boli najmä bezpečnostné hrozby vyplývajúce z možného návratu FTF európskeho pôvodu a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú zadržiavaní vo väzniciach, resp. v táboroch v Turecku a Sýrii.

Moslimská komunita na území SR si dlhodobo zachováva umiernený charakter. V hodnotenom období sa v jej prostredí vyskytli len ojedinelé a izolované prípady radikálnejších verbálnych či internetových prejavov najmä zo strany niektorých predstaviteľov, ktorí reprezentujú menšinovú, ortodoxnú časť slovenskej moslimskej komunity.

V moslimskej komunite v SR v roku 2019 zarezonoval teroristický útok zo dňa 15. 3. 2019 namierený proti moslimom na Novom Zélande a následná masívna mediálna odozva duchovných autorít moslimského sveta. Na predmetné podnety väčšina komunity reagovala zdržanlivo bez výraznejších negatívnych a protispoločenských prejavov.

SIS sa v roku 2019 aktívne podieľala na zabezpečení bezpečnosti 83. ročníka Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v SR. Služba v tejto súvislosti poskytla viacero analytických a spravodajských produktov príjemcom zo zákona a zabezpečovala spravodajskú ochranu vybraných objektov. Zároveň v tejto súvislosti intenzívne komunikovala s viacerými zahraničnými partnerskými spravodajskými službami.

V súvislosti s predsedníctvom SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) SIS realizovala viaceré spravodajské a bezpečnostné opatrenia na zaistenie bezproblémového priebehu podujatí, ktoré sa uskutočnili na území Slovenskej republiky, napr. pri zasadnutí výročnej Ministerskej rady OBSE, ktorá sa uskutočnila v dňoch 2. - 6. 12. 2019 v priestoroch výstaviska INCHEBA EXPO Bratislava.

Kontrašpionážna ochrana

SIS v súlade so strategickým zameraním monitorovala aktivity zahraničných spravodajských služieb namierené proti záujmom SR a jej spojencom, pričom sa zameriavala najmä na ruské a čínske spravodajské služby.

Činnosť ruských spravodajských služieb bola namierená proti chráneným záujmom SR ako člena EÚ a NATO. Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, sa snažili o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek a o získavanie spolupracovníkov v energetickej a vojenskej oblasti. Pravidelne sa zúčastňovali na odborných podujatiach zameraných na energetickú a vojenskú problematiku, kde sa snažili kontaktovať záujmové osoby s prístupom k citlivým utajovaným informáciám z prostredia EÚ a NATO a aj osoby blízke ústavným činiteľom.

Aktivity čínskych spravodajských služieb sa sústreďovali najmä na získavanie informácií z oblasti informačných a telekomunikačných technológií. SIS informovala o aktivitách v tejto oblasti vzhľadom na možné bezpečnostné riziká a ohrozenie národnej bezpečnosti. Asertívne pôsobenie čínskych spravodajských zložiek bolo zaznamenané predovšetkým v súvislosti s predstaviteľmi významnej čínskej telekomunikačnej spoločnosti, ktorých záujem sa v SR orientuje na viacero tematických oblastí. Vytváranie a následné rozvíjanie vzťahov zo strany predmetnej telekomunikačnej spoločnosti sa v hodnotenom období týkalo pracovníkov niekoľkých ministerstiev.

Pozornosť príslušníkov cudzích spravodajských služieb sa v priebehu roka 2019 sústredila aj na voľbu prezidenta SR a na voľby do Európskeho parlamentu. V tejto súvislosti boli zo strany SIS príjemcom zo zákona odstúpené získané spravodajské poznatky.

Cudzie spravodajské služby sa zaujímali aj o podujatia spojené s predsedníctvom SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), a to najmä o tie, ktoré súviseli s politicko-vojenskou oblasťou a oblasťou bezpečnosti.

Prioritným predmetom záujmu cudzích spravodajských služieb v hodnotenom období boli témy ako kontrola zbrojenia, návštevy vrcholných predstaviteľov SR na Ukrajine a na Balkáne, účasť vrcholných predstaviteľov SR na inaugurácii novozvoleného prezidenta Ukrajiny a kybernetická bezpečnosť.

Kľúčovú úlohu v zabezpečovaní ochrany voči aktivitám cudzích spravodajských služieb na území SR zohrávala intenzívna spolupráca SIS s partnerskými službami, ktorá pokrývala široké spektrum aktivít od výmeny informácií až po realizáciu spoločných projektov.

V rámci preventívnych opatrení kontrašpionážnej ochrany sa služba aj naďalej aktívne podieľala na predvýjazdovej príprave vysielaných diplomatov a pracovníkov Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorým poskytla špecializované školenia. V priebehu roka 2019 SIS v tejto oblasti zintenzívnila spoluprácu aj s Prezídiom Policajného zboru, kde realizovala kontrašpionážne predvýjazdové školenia pre policajných pridelencov vysielaných do zahraničia.

Hybridné hrozby

SIS v hodnotenom období pokračovala v monitorovaní hrozieb nevojenského charakteru, keď sa štátni aktéri snažia oslabiť alebo ovplyvniť iný štát využitím kombinácie rôznych nevojenských prostriedkov (propaganda, diplomatický, politický a ekonomický nátlak, spravodajské, v krajnom prípade aj diverzné alebo ozbrojené aktivity).

SR ako členský štát EÚ a NATO čelila najmä vplyvovým kampaniam cudzích mocností zameraným na oslabenie politickej kohézie oboch integračných zoskupení s cieľom rozvracať ich jednotu, akcieschopnosť a obranyschopnosť. Zahraniční aktéri sa zameriavali na ovplyvnenie elít, odbornej verejnosti a obyvateľstva so zámerom vyvolávať nedôveru v uvedené medzinárodné organizácie a spochybňovať ochotu spojencov napĺňať záväzok solidarity vyplývajúci z členstva v týchto organizáciách.

Primárnym zdrojom kampaní zameraných na diskreditáciu EÚ a NATO boli ruské zdroje (oficiálne médiá, štátne inštitúcie, think tanky, experti), ktoré vytvárali strategické smerovanie tejto komunikácie. Ich posolstvá následne preberali podobne orientované médiá a organizácie v európskych štátoch. Hlavnými šíriteľmi proruských naratívov v SR boli proruské občianske organizácie a skupiny na sociálnych sieťach, ruské spravodajské médiá, vrátane ich zahraničných pobočiek, a tzv. alternatívne médiá. Obdobne ako v predošlom období, ruská propaganda do veľkej miery zneužívala proruských sympatizantov, ktorí z vlastného presvedčenia nekriticky preberali a ďalej šírili tieto posolstvá.

Pozornosť SIS sa sústredila aj na vplyvové aktivity Číny, ktoré súviseli predovšetkým s vyžadovaním dôsledného dodržiavania politiky jednej Číny. Bolo zaznamenané využívanie čínskej diaspóry a lokálnych médií na propagandistické účely. Osobitným rizikovým aspektom čínskych propagandistických aktivít bolo ich úzke prepojenie na čínske spravodajské služby. Všeobecne možno konštatovať, že Komunistická strana Číny využíva na svoje operácie v zahraničí rozsiahly aparát organizácií. Ich úlohou je vytváranie pozitívneho obrazu o Číne a jej politickom zriadení, ako aj aktívne ovplyvňovanie verejnej a odbornej mienky v krajinách, kde má čínske komunistické vedenie politické, ekonomické alebo bezpečnostné záujmy.

SIS sa v oblasti hybridných hrozieb okrem plnenia zákonných úloh aktívne zúčastňovala na práci medzirezortných pracovných skupín, napr. pracovnej skupiny na vypracovanie koordinovaného mechanizmu na boj proti dezinformáciám, a iných relevantných projektov. Aktívne participovala aj na boji proti hybridným hrozbám na úrovni EÚ a NATO, kde informačne podporovala príslušné štruktúry zodpovedné za vyhodnocovanie a analýzu nepriateľských hybridných aktivít.

Nelegálna migrácia

V kontexte nelegálnej migrácie do Európskej únie sa v hodnotenom období najvýraznejší migračný tlak presunul zo západného do východného Stredomoria, predovšetkým na Grécko, čo sa následne prejavilo aj nárastom tranzitu nelegálnych migrantov cez región Balkánu. Na presun cez tento región nelegálni migranti využívali tradičnú balkánsku migračnú trasu, ale paralelne veľmi intenzívne aj tzv. novú balkánsku migračnú trasu vedúcu cez Bosnu a Hercegovinu a štáty strednej Európy.

Celkový počet nelegálnych migrantov, ktorým sa podarilo preniknúť na územie štátov EÚ, aj vďaka viacerým prijatým opatreniam už niekoľko rokov stagnuje a ani v roku 2019 nedošlo k jeho nárastu.

SIS v reakcii na dianie vo východnom Stredomorí upozornila príjemcov zo zákona na bezpečnostné riziká vysokého počtu nelegálnych migrantov a utečencov kumulujúcich sa v Turecku aj Grécku podnecovaných mobilizačnými aktivitami organizátorov medzinárodnej nelegálnej migrácie. SIS priebežne sledovala a analyticky vyhodnocovala aj medializované informácie týkajúce sa údajného pripravovaného masívnejšieho presunu nelegálnych migrantov a utečencov v rámci tzv. Karavány nádeje týmto regiónom. Tiež poukázala na riziko zvýšenia počtu Sýrčanov smerujúcich do Európy cez región Balkánu v dôsledku spustenia tureckej vojenskej operácie na severovýchode Sýrie v októbri 2019 a ofenzívy sýrskej armády v provincii Idlíb.

V porovnaní s predchádzajúcim obdobím SIS nezaznamenala výraznejšie zmeny v intenzite nelegálnej migrácie na území SR. Situáciu na území SR SIS priebežne vyhodnocovala a príjemcov zo zákona informovala o činnosti konkrétnych prevádzačských skupín a využívaných trasách nelegálnych prechodov cez štátnu hranicu SR s Ukrajinou.

Aj v roku 2019 SIS zaznamenávala pretrvávajúce snahy občanov z tretích krajín o zneužitie legálnych spôsobov vstupu na územie SR. O individuálnych prípadoch tzv. pseudolegálnej/sofistikovanej nelegálnej migrácie SIS informovala príjemcov zo zákona. V tejto súvislosti SIS opakovane upozornila na aktivity niekoľkých slovenských občanov a cudzincov s povoleným pobytom na území SR, ktorí boli zapojení do legalizovania pobytov na území SR pre osoby pochádzajúce z tretích krajín. Ich činnosť spočívala najmä v účelovom masovom zakladaní obchodných spoločností, vystavovaní pozvaní pre cudzincov a v zabezpečovaní fiktívnych potvrdení o vysokoškolskom štúdiu v SR.

SIS získala informácie o zaznamenanom novom modus operandi zneužitia schengenských víz na umožnenie vstupu do vybraných cieľových krajín EÚ a predmetné poznatky odstúpila príjemcom zo zákona.

Boj proti organizovanému zločinu

V rámci boja proti organizovanému zločinu sú už dlhodobo prioritami SIS predovšetkým organizované a zločinecké skupiny zaoberajúce sa ekonomickou a závažnou násilnou trestnou činnosťou a pôsobenie zahraničných zločineckých skupín na území SR.

V súvislosti s ekonomickou trestnou činnosťou zločineckých skupín sa SIS zamerala najmä na podvody s nadmernými odpočtami dane z pridanej hodnoty, s krátením daní z príjmu a so spotrebnými daňami. Jednou z priorít bolo aj odhaľovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Po prijatí nových právnych predpisov týkajúcich sa povinností distribútorov a predajcov pohonných hmôt bol v roku 2019 zaznamenaný nižší počet podvodov s minerálnymi olejmi. Zároveň však SIS zistila, že došlo k nárastu podvodov s tabakovými výrobkami a s ďalšími tovarmi, ktoré sú na územie SR pašované cez slovensko-ukrajinskú štátnu hranicu slovensko-ukrajinskými pašeráckymi skupinami, alebo sú na územie SR nelegálne dovážané z Ukrajiny cez niektoré iné členské štáty EÚ. Nezdanené tabakové výrobky s falošným označením výrobcu boli v hodnotenom období vyrábané aj na území SR. Pašované alebo nelegálne vyrobené nezdanené tabakové výrobky boli distribuované na území SR alebo boli ďalej prevážané do tých štátov EÚ, v ktorých sú tabakové výrobky zaťažené vyššou spotrebnou daňou.

V prípade zahraničných zločineckých skupín sa prioritou stalo monitorovanie tých balkánskych, rusko-jazyčných, vietnamských, tureckých a ďalších nadnárodných organizovaných skupín, ktorých aktivity zasahujú Slovensko.

Na západnom Balkáne prebieha už od roku 2014 násilný konflikt medzi konkurenčnými čiernohorsko-srbskými zločineckými klanmi, v ktorom bolo zavraždených niekoľko desiatok osôb, pričom viaceré vraždy sa uskutočnili v štátoch EÚ. SIS upozornila príjemcov zo zákona, že tieto klany sú prepojené na viaceré osoby žijúce v SR a hrozí, že násilie medzi členmi balkánskeho organizovaného zločinu sa môže prejaviť aj na našom území.

Na Slovensko sú dlhodobo po tzv. “balkánskej trase“ dovážané drogy, najmä heroín z Turecka a kokaín z Latinskej Ameriky. Slovensko nie je cieľovou krajinou dodávok drog, ale vo väčšine prípadov len tranzitnou trasou pre ich prevoz do krajín západnej Európy. V hodnotenom období narastal objem dodávok kokaínu cez jadranské prístavy, ktorý následne pašovali balkánske zločinecké skupiny do EÚ.

Tradičné typy drog vyrábané na prírodnej báze sú na Slovensku postupne vytláčané lacnejšími syntetickými drogami, veľmi často domáceho pôvodu. Podobná situácia je aj v iných stredoeurópskych štátoch. V menšej miere sa syntetické drogy, ako aj prekurzory na ich výrobu dostávajú do SR z krajín západnej Európy alebo z Ukrajiny.

Zahraničné zločinecké skupiny sa snažia využívať podnikateľské aktivity slovenských občanov a slovenské spoločnosti vo vlastníctve cudzincov žijúcich na Slovensku na páchanie ekonomickej trestnej činnosti a na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Na páchanie cezhraničnej trestnej činnosti, najmä na prepravu drog, boli často zneužívané dopravné spoločnosti podnikajúce v oblasti medzinárodnej dopravy.

Fiktívne podnikateľské aktivity, fiktívne zamestnávanie vo firmách a zabezpečovanie pobytov osôb prepojených na organizovaný zločin boli jednou z foriem organizovania sofistikovanej nelegálnej migrácie. Predmetné formy migrácie umožňujú vstup na Slovensko a do ďalších štátov EÚ aj cudzincom z rizikových regiónov (napr. z Blízkeho východu, západného Balkánu, Kaukazského regiónu a pod.), ktorých predchádzajúce aktivity v ich materskej krajine predstavujú pre SR bezpečnostné riziko. Veľká časť cudzincov pochádzajúcich z rozvojových krajín, ktorí získali povolenie na pobyt v SR pod zámienkou údajného podnikania, spravidla žiadnu reálnu podnikateľskú činnosť nevykonáva a pre SR nepredstavujú prínos.

V súvislosti s násilnou trestnou činnosťou boli získavané a príjemcom zo zákona poskytnuté informácie o objednávateľoch a vykonávateľoch niekoľkých vrážd, o páchateľoch lúpežných prepadnutí a krádeží a o kontaktoch medzinárodne hľadaného člena zločineckej skupiny. SIS taktiež informovala príjemcov zo zákona o trestne stíhanom podnikateľovi, obvinenom zo závažnej ekonomickej trestnej činnosti a z objednávok vrážd, ktoré sa týkali jeho nelegálnych aktivít, jeho spolupracovníkov, kontaktov na predstaviteľov štátnych inštitúcií a hrubého nátlaku na rôznych podnikateľov. Taktiež boli získané poznatky o vzájomnom vydieraní členov podsvetia.

V súvislosti s nižšími formami trestnej činnosti zločineckých skupín boli službou odstúpené informácie, napr. o nedovolenom ozbrojovaní, o nebezpečnom vyhrážaní, o snahách viacerých odsúdených zločincov vyhnúť sa nástupu do výkonu trestu odňatia slobody a o mieste pobytu a kontaktoch hľadaných osôb. Pri odhaľovaní drogovej trestnej činnosti v SR boli získané poznatky o výrobe syntetickej drogy, na ktorej sa mali podieľať aj osoby podnikajúce v oblasti distribúcie liečiv, o šírení novej drogy Herba, o pestovaní marihuany na území SR vo veľkých množstvách a o distribúcii zakázaných anabolických látok.

Pôsobenie nadnárodného organizovaného zločinu na Slovensku a v EÚ bolo predmetom bilaterálnej a multilaterálnej medzinárodnej spravodajskej spolupráce.

Obchod s výrobkami obranného priemyslu a proliferácia

SIS v roku 2019 pokračovala v získavaní poznatkov o nelegálnom obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu (VOP), o obchodných transakciách so strelnými zbraňami a venovala pozornosť proliferácii položiek dvojakého použitia a iných nebezpečných materiálov. V prípade zistení porušenia zákona alebo ohrození záujmov SR boli informácie odstupované príjemcom zo zákona, aby mohli byť v prípade potreby z ich strany prijaté potrebné opatrenia. SIS pokračovala v intenzívnej spolupráci s partnerskými spravodajskými službami. Analyzované boli obchodné transakcie a nakladanie s kontrolovanými a rizikovými tovarmi, technológiami a službami na území SR, rovnako aj aktivity slovenských občanov a spoločností v zahraničí.

Služba sa zaujímala najmä o obchody s VOP, ktoré boli exportované do zahraničia. Išlo predovšetkým o transakcie, pri ktorých existovalo riziko ďalšieho reexportu do krajín alebo k subjektom, ktorým by slovenské štátne orgány nevydali vývoznú licenciu, pretože by to bolo v rozpore so záujmami a medzinárodnými záväzkami SR. Primárnym cieľom spravodajskej činnosti SIS bolo zaistiť, aby SR nevyvážala VOP, ktoré by následne cez sprostredkovateľov nelegálne skončili v konfliktných zónach, v embargovaných krajinách alebo dokonca v rukách teroristov. V tomto smere prebiehala intenzívna spolupráca s príslušnými slovenskými štátnymi orgánmi, a to nielen v rámci licenčného konania pri schvaľovaní žiadostí o vydanie licencií. Aj v roku 2019 boli ako jeden zo závažných problémov identifikované rozdielne postupy členských krajín EÚ pri vydávaní vývozných licencií. Problémy spočívali najmä v nedostatočnej výmene informácií medzi príslušnými štátnymi inštitúciami jednotlivých krajín. Negatívne informácie ku konkrétnemu obchodnému prípadu boli často získané v jednej z členských krajín, ale k exportu z územia EÚ malo dôjsť z inej členskej krajiny, ktorá dôležitými informáciami v čase rozhodovania o povolení vývozu VOP nedisponovala.

V roku 2019 služba identifikovala silnejúce snahy o export VOP pre konečných užívateľov v konfliktných zónach. Do týchto obchodov sa snažilo zapojiť čoraz viac slovenských spoločností, pričom obchody boli realizované cez sprostredkovateľské krajiny v Európe, Afrike a na Blízkom východe. Slovenské spoločnosti vo viacerých prípadoch deklarovali nevedomosť, že by pripravované dodávky mali skončiť v rizikovej krajine a trvali na tom, že neexistujú zákonné prekážky, prečo im uvedené obchody nemajú byť schválené. Sprostredkovateľské krajiny v uvedených prípadoch väčšinou slovenským spoločnostiam oficiálne vystavili certifikát konečného užívateľa (tzv. EUC) a tým potvrdili, že tovar je určený výlučne na použitie na ich území alebo pre ich ozbrojené zložky.

V roku 2019 SIS zaujala stanovisko k 773 žiadostiam o vydanie licencií na zahraničnú obchodnú činnosť s VOP, k 90 žiadostiam v súvislosti s obchodmi s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov, a k 9 žiadostiam o vydanie povolenia na vývoz položiek s dvojakým použitím.

V oblasti kontroly exportov položiek dvojakého použitia a iných rizikových tovarov SIS hodnotila situáciu a postupy štátnych orgánov SR ako nekoordinované. Jedným z problémov je nedostatočné povedomie predstaviteľov príslušných štátnych orgánov v oblasti proliferácie. Zároveň služba konštatovala, že povedomie o rizikách spojených s proliferáciou know-how s dvojakým použitím je v SR v súčasnosti na nízkej úrovni, a to najmä v dôsledku nedostatku kvalifikovaných štátnych zamestnancov v uvedenej oblasti.

SIS svoju činnosť zamerala aj na financovanie proliferačných aktivít a identifikovanie finančných transakcií spadajúcich pod medzinárodné sankcie. SIS sa v danej oblasti aktívne podieľala na multilaterálnej spravodajskej spolupráci.

Spravodajská pozornosť bola naďalej venovaná problematike nadobúdania zbraní kategórie D (napr. flobertové, plynové, perkusné zbrane) a obchodovania s nimi. Niektoré zo zbraní kategórie D sú prerobené strelné zbrane, zaradené pôvodne v kategórii A, ktoré sa dajú nelegálne spätne upraviť na ostré strelné zbrane. Viackrát popisovaný modus operandi nelegálnej úpravy zbraní kategórie D pôvodom zo SR na ostré strelné zbrane v hodnotenom období zostal zachovaný. Slovenská právna úprava v tejto oblasti naďalej spôsobuje problémy v okolitých krajinách, pre ktoré SR zostáva jedným z hlavných zdrojov nelegálne spätne prerobených zbraní. SIS v predmetnej súvislosti podala niekoľko pripomienok k navrhovaným legislatívnym zmenám.

SIS v oblasti zbraní kategórie D dlhodobo spolupracuje s NAKA P PZ SR, ako aj s partnerskými spravodajskými službami. Predmetom spolupráce je najmä výmena informácií o rizikových nákupoch zbraní cudzincami v SR. Na základe službou odstúpených informácií bolo v zahraničí realizovaných viacero policajných operácií, pri ktorých boli zaistené nelegálne strelné zbrane.

Extrémistická scéna

V oblasti boja proti extrémizmu na území SR v hodnotenom období SIS zaznamenávala pokračujúce aktivity lídrov slovenskej pravicovo-extrémistickej (PEX) scény o posilňovanie ich vplyvu na politickej scéne a v spoločenskom živote, a to prostredníctvom kandidatúr v prezidentských voľbách a vo voľbách do Európskeho parlamentu, ako aj aktivitami súvisiacimi s voľbami do Národnej rady SR.

Na oslovenie voličov hlavní predstavitelia PEX scény opätovne poukazovali na problémy spolunažívania majoritného obyvateľstva s rómskou minoritou, kritizovali postoje a aktivity EÚ vrátane jej migračnej politiky. Často používanou témou bola aj kritika práv komunity lesieb, gejov, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI).

SIS venovala zvýšenú spravodajskú pozornosť reakciám prívržencov slovenskej PEX scény na teroristický útok na Novom Zélande z 15. 3. 2019 a informovala príjemcov zo zákona o okolnostiach pobytu páchateľa uvedeného útoku Brentona Tarranta (občan Austrálie) na území SR v roku 2016. V tejto súvislosti SIS poukázala na fakt, že útočník počas svojho pobytu v SR nenadviazal žiadne osobné kontakty s predstaviteľmi slovenskej PEX scény. Služba upozornila príjemcov zo zákona na zvyšujúcu sa úroveň radikalizácie na PEX scéne v Európe, ktorá sa v hodnotenom období prejavila novým fenoménom – individuálnymi násilnými/teroristickými útokmi vykonanými prívržencami extrémne pravicovej ideológie bez priamej organizačnej podpory zo strany tradičných PEX organizácií.

Spravodajskú pozornosť SIS venovala aj aktivitám členov neregistrovanej organizácie pôsobiacej v oblasti paramilitárneho výcviku, ktorá svoju činnosť zameriavala najmä na intenzívny nábor nových členov a zvyšovanie úrovne výcvikov jednotlivých oddielov. Prívrženci predmetnej skupiny vo svojich aktivitách reflektovali aj na rómsku problematiku, a to zriadením tzv. protirómskych hliadok v obciach Smižany a Richnava (okr. Spišská Nová Ves), v ktorých predtým došlo k násilným incidentom medzi členmi rómskej komunity a príslušníkmi majoritného obyvateľstva. V priebehu roka 2019 SIS zaznamenala verejné vyjadrenia predstaviteľov tejto neregistrovanej organizácie prostredníctvom oficiálne zaregistrovaného občianskeho združenia k rôznym politickým a spoločenským témam, čo indikuje existenciu politických ambícií jej lídrov.

V hodnotenom období SIS zaznamenala viaceré PEX prejavy radikálnych fanúšikov – tzv. chuligánov, ku ktorým dochádzalo najmä na futbalových štadiónoch pri zápasoch domácej najvyššej ligy a pri európskych klubových súťažiach, pričom boli zaznamenané aj ich vzájomné násilné strety mimo priestorov štadiónov.

V roku 2019 prívrženci PEX nezorganizovali na území SR žiaden medzinárodný koncert PEX hudobných skupín a výrazne obmedzili aj organizovanie koncertov slovenských PEX kapiel. Pravdepodobným dôvodom boli realizované opatrenia bezpečnostných zložiek v SR, ktoré viedli k tomu, že slovenské PEX hudobné skupiny a ich prívrženci sa zamerali na koncerty organizované v zahraničí.

Na ľavicovo-extrémistickej scéne (LEX) v hodnotenom období SIS nezaznamenala výraznejšie zmeny. Popri tradičnej kritike predstaviteľov slovenskej PEX scény a zdôrazňovaní ochrany práv cudzincov a komunity LGBTI jednou z najviditeľnejších aktivít slovenskej LEX scény bola snaha o narúšanie verejných predvolebných stretnutí kandidujúcich predstaviteľov PEX subjektov verejnými protestmi.

SIS v hodnotenom období zaregistrovala zvýšený záujem hlavných predstaviteľov LEX o problematiku ochrany životného prostredia (najmä protesty proti ťažbe a spaľovaniu hnedého uhlia).

Predstavitelia LEX reagovali aj na inváziu Turecka do Sýrie (operácia „Prameň mieru“ z 9. - 13. 10 2019) organizovaním niekoľkých verejných akcií na podporu sýrskych Kurdov, ktoré mali prevažne pokojný priebeh.

Pseudoreligiózne zoskupenia

V roku 2019 SIS získavala poznatky o aktivitách škodlivých sektárskych zoskupení a pseudoreligióznych náboženských spoločenstiev, ktoré pôsobili na území SR.

SIS informovala príjemcov zo zákona o pokračujúcich snahách jedného z rizikových pseudoreligióznych zoskupení o prienik do výchovno-vzdelávacieho procesu detí a mládeže prostredníctvom občianskeho združenia (OZ) zameraného na problematiku boja proti užívaniu drog. Združenie na základných a stredných školách organizovalo prednášky s protidrogovou tematikou. S podporou známych osobností kultúrneho a športového života zo SR, ktoré zrejme nemali vedomosť o prepojení uvedeného OZ na predmetné pseudoreligiózne zoskupenie, opätovne zrealizovalo mediálnu kampaň zameranú na získavanie finančnej podpory a pozitívnu propagáciu svojej činnosti. Za účelom rozšírenia možnosti prieniku pseudoreligiózneho zoskupenia na základné a stredné školy na Slovensku bola v roku 2019 obnovená činnosť ďalšieho s ním spätého OZ. Služba v predmetnej súvislosti informovala príjemcov zo zákona o skrytej forme propagácie ideológie zoskupenia prostredníctvom edukačnej brožúry o prevencii kriminality. SIS v hodnotenom období odstúpila informácie o vplyve zoskupenia v niektorých súkromných obchodných spoločnostiach, ktorých majiteľmi či konateľmi sú jeho prívrženci, ako aj o jeho snahe preniknúť do štátnej sféry.

Služba zaznamenala pokračujúce pokusy predstaviteľov iného náboženského spoločenstva o ovplyvnenie procesu jeho registrácie, a to aj prostredníctvom kontaktov na známe osobnosti zo SR aj zahraničia. Predmetné zoskupenie pokračovalo v angažovaní sa v projekte zameranom na resocializáciu drogovo závislých osôb, pričom sledovalo zámer získavať nových členov a propagovať charitatívny rozmer svojej činnosti. SIS informovala príjemcov zo zákona o spôsoboch financovania zoskupenia, snahách o šírenie jeho ideológie za účasti predstaviteľov, ktorí na územie SR pricestovali zo zahraničia, ako aj o jeho aktivitách zahrňujúcich vykonávanie kontroverzných obradov. Primárnymi cieľovými skupinami, na ktoré sa zameriavali predstavitelia predmetného zoskupenia v záujme rozširovania členskej základne, boli osoby bez vierovyznania a najmä mládež.

Ochrana utajovaných skutočností a previerková činnosť pre externých žiadateľov

V roku 2019 sa SIS podieľala na procese výkonu bezpečnostných previerok vykonávaných Národným bezpečnostným úradom (NBÚ), Vojenským spravodajstvom (VS) a Policajným zborom (PZ). Informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovaných osôb a podnikateľov boli príslušným žiadateľom poskytované v rozsahu ustanovenom zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

SIS poskytovaním vyjadrení na základe žiadostí Úradu súkromných bezpečnostných služieb P PZ MV SR a krajských riaditeľstiev PZ participovala na procese posudzovania spoľahlivosti osôb preverovaných podľa § 14 ods. 4 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) a ďalej poskytovaním vyjadrení na základe žiadostí Dopravného úradu (divízia civilného letectva) na procese posudzovania spoľahlivosti osôb preverovaných podľa § 34a ods. 5 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

SIS taktiež poskytovala vyjadrenia Ministerstvu hospodárstva SR podľa § 5 ods. 2 a 4 zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so žiadosťami spoločností o vydanie povolenia na obchodovanie a sprostredkovateľskú činnosť s výrobkami obranného priemyslu.

Na základe žiadostí Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR v zmysle § 8a ods. 3 zákona NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov SIS zaslala v roku 2019 stanoviská k 565 žiadateľom o udelenie štátneho občianstva SR o skutočnostiach významných pre rozhodovanie podľa tohto zákona (o zistenom bezpečnostnom riziku či o prekážkach pre verejný záujem alebo o neexistencii informácií, ktoré by boli prekážkou pre udelenie štátneho občianstva SR).

V roku 2019 vykonala SIS na základe žiadostí Migračného úradu MV SR v zmysle § 19a ods. 9 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov administratívne previerky 207 osôb.

Na základe žiadostí Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ (ÚHCP) v zmysle § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uskutočnila SIS administratívne previerky 34 188 osôb.

Počet žiadateľov o azyl a pobyt v SR neustále rastie najmä z dôvodu migrácie pracovnej sily a aj vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v krízových regiónoch – situácia na Ukrajine, v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky. V roku 2018 sa počet previerok žiadateľov o azyl a pobyt v SR v porovnaní s rokom 2017 zvýšil o 58 % a v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 takmer o 30 %.

SIS v roku 2019 iniciovala stretnutie zástupcov štátnych inštitúcií podieľajúcich sa na spracovaní žiadostí cudzích štátnych príslušníkov o pobyt, azyl, resp. doplnkovú ochranu (VS, ÚHCP) s cieľom vytvorenia nového systému elektronickej komunikácie medzi jednotlivými rezortmi. Elektronické prepojenie inštitúcií by SIS umožnilo zrýchlenie činnosti spojenej s výkonom administratívnych previerok.

V rámci podujatí slovenského predsedníctva v OBSE (SK PRES OBSE) organizovaných v SR participovala SIS o. i. aj pri preverovaní účastníkov z rizikových krajín. Počas roku 2019 bolo v súvislosti s SK PRES OBSE preverených celkovo 1 039 osôb. SIS participovala aj na preverovaní osôb v súvislosti so zasadnutím Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave (31. 5.- 3. 6. 2019).

Ochrana kyberpriestoru

V rovine kybernetickej bezpečnosti sa SIS zamerala na plnenie povinností, ktoré jej vyplývajú zo zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde v rámci pôsobnosti orgánov verejnej moci vystupuje ako ústredný orgán. SIS plní úlohu jednotky CSIRT, a preto v súčasnosti zriaďuje jeden zo štyroch CSIRT útvarov, čím podporuje zvýšenie ochrany strategických oblastí štátnej správy.[1] V tejto súvislosti sa služba aktívne podieľala aj na realizácii Národného projektu: „Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe“.

V roku 2019 SIS upozornila kompetentné orgány na komunikáciu siete jedného zo štátnych orgánov SR so serverom infikovaným škodlivým kódom APT (Advanced Persistent Threat) Snake/Turla, využívaným na elektronickú špionáž.

V rámci medzinárodnej spolupráce sa služba zamerala najmä na problematiku budovania sietí 5G, predovšetkým v kontexte potenciálneho ohrozenia ich stability, integrity a funkčnosti, podmieneného zabezpečovacími prvkami siete a komplexom komponentov vytvárajúcich sieť. Témou medzinárodnej spravodajskej spolupráce boli aj prípady týkajúce sa zneužitia serverov umiestnených v SR k nelegálnej činnosti v globálnom kybernetickom priestore.

2.3 Zahraničnopolitická oblasť

Ukrajina

V zahraničnopolitickej oblasti SIS dlhodobo monitoruje a vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu a vnútropolitické dianie na Ukrajine vrátane území samozvaných, tzv. ľudových republík Doneckej a Luhanskej (DĽR a LĽR).

Vnútropolitický vývoj v roku 2019 bol veľmi dynamický a charakterizovala ho najmä stupňujúca sa rivalita kandidátov pred prezidentskými voľbami. Vtedajší prezident Petro Porošenko podnikal všetky kroky na to, aby sa udržal vo svojej funkcii aj v ďalšom volebnom období, ale jeho úsilie stačilo len na postup do druhého kola volieb. Nespokojnosť obyvateľov s korupciou, neuspokojivou sociálno-ekonomickou situáciou, reformami bez výsledkov a pokračujúcim konfliktom na východe krajiny sa totiž pretavila do jednoznačného víťazstva nováčika na ukrajinskej politickej scéne Volodymyra Zelenského. Silný mandát na realizáciu novej politiky a plnenie deklarovaných cieľov, ktorými sú predovšetkým boj proti korupcii a urovnanie konfliktu na východe Ukrajiny, pre V. Zelenského potvrdilo aj presvedčivé víťazstvo jeho strany Sluha ľudu (SĽ) v predčasných parlamentných voľbách.

SIS priebežne sledovala aj dianie v DĽR a LĽR, kde sa nedarí oživiť ekonomiku a nezlepšuje sa ani socioekonomická a humanitárna situácia obyvateľov.

Osobitnú pozornosť služba venovala reakciám Ruskej federácie na zvolenie V. Zelenského za prezidenta Ukrajiny. RF prispôsobila spôsob presadzovania svojich záujmov na Ukrajine meniacej sa ukrajinskej politickej realite, v dôsledku čoho došlo k miernemu zlepšeniu v ich vzájomných vzťahoch a k určitému posunu v mierovom riešení konfliktu. Vďaka uvedenému, ako aj v súvislosti s oživením kontaktov v rámci tzv. Normandskej štvorky a odsunu ozbrojených síl z troch pilotných oblastí na kontaktnej línii v decembri 2019, sa bezpečnostná situácia v zóne konfliktu na východe krajiny mierne upokojila, no naďalej zostáva nestabilná a má potenciál rýchlo eskalovať.

Ruská federácia

SIS sa zamerala aj na vnútropolitický vývoj v Ruskej federácii (RF) a jeho vplyv na jej zahraničnopolitické aktivity s dôrazom na snahy udržať si vplyv v tzv. „blízkom zahraničí“ a na vzťahy s euroatlantickým spoločenstvom, ktoré RF naďalej považovala za hrozbu pre svoje politické a bezpečnostné záujmy.

Na pokračujúcu latentnú nespokojnosť občanov s vývojom ekonomickej situácie v RF prezidentská administratíva V. Putina reagovala prijímaním sociálnych opatrení zameraných predovšetkým na zlepšenie životnej situácie obyvateľstva, ako aj prijímaním reštriktívnych zákonov obmedzujúcich slobodu prejavu vrátane obmedzení na internete a sprísnením legislatívy voči tzv. „zahraničným agentom“.

Politická a bezpečnostná situácia v RF bola v hodnotenom období stabilná. Významnejšie protesty boli zaznamenané len pred regionálnymi voľbami v Moskve v septembri 2019 ako dôsledok nespokojnosti Moskovčanov s vyradením kandidátov liberálnej opozície z volebného procesu. Novým prvkom na ruskej politickej scéne boli prípady zjednotenia opozičných skupín pri hlasovaní za toho kandidáta, ktorý mal najväčšie šance uspieť proti nominantovi vládnucej strany Jednotné Rusko. SIS analyzovala procesy postupnej generačnej výmeny v širšom okolí prezidenta a ich možný vplyv na vnútropolitický vývoj a ďalšie zahraničnopolitické smerovanie RF.

V oblasti zahraničnej politiky RF sa SIS zamerala predovšetkým na vzťahy RF so štátmi postsovietskeho priestoru, ktoré chce Rusko udržať vo svojej zóne vplyvu. Bielorusko v roku 2019 odolávalo ruským snahám o užšiu integráciu v rámci Zväzového štátu RF a Bieloruska. V Moldavsku sa v hodnotenom období posilnil vplyv RF. Vo vzťahoch RF s Ukrajinou a Gruzínskom pretrvávalo napätie, naopak, tradične dobré väzby s Kazachstanom zostali zachované aj po riadenej zmene na poste jeho prezidenta. SIS monitorovala aj vzťahy RF s Čínou a ruské aktivity v Sýrii, vo Venezuele, pri riešení iránskeho jadrového programu a pri snahách o denuklearizáciu Kórejského polostrova.

Západný Balkán

SIS monitorovala a vyhodnocovala situáciu na západnom Balkáne najmä v kontexte eurointegračného úsilia štátov regiónu a pretrvávajúcich problémov spôsobených predovšetkým zlými medzietnickými vzťahmi a politickou nestabilitou. Tieto problémy boli v mnohých prípadoch intenzifikované rozsiahlou korupciou vo verejnom sektore a uprednostňovaním osobných a partikulárnych záujmov zo strany vrcholných politických predstaviteľov pred záujmami jednotlivých štátov a ich obyvateľov.

SIS venovala regiónu spravodajskú pozornosť primárne za účelom objektívneho informovania príjemcov zo zákona, mnohé zo získaných poznatkov však boli využité aj v rámci intenzívnej bilaterálnej spolupráce s partnerskými službami a pri výkone predsedníctva SIS v CIC NATO.

V Srbsku SIS monitorovala najmä vnútropolitickú situáciu spojenú s vládnou Srbskou pokrokovou stranou, aktivizáciou opozičných kruhov, protivládnymi protestmi a prípravou na parlamentné voľby v roku 2020. Dialóg medzi srbskými a kosovskými predstaviteľmi dlhodobo stagnuje pre vzájomné provokácie a neochotu implementovať už dosiahnuté dohody. V zahraničnej politike sa srbská vláda v hodnotenom období snažila o vyvažovanie vzťahov medzi RF a západnými krajinami, pričom boli zjavné snahy RF o zvýšenie vplyvu v Srbsku.

V srbskej provincii Kosovo SIS sledovala komplikovanú situáciu v jej severnej časti v kontexte zvýšeného napätia medzi Srbskom a Kosovom a monitorovala dianie v súvislosti s predčasnými parlamentnými voľbami, v ktorých zvíťazilo opozičné hnutie Vetëvendosje. Vzhľadom na nepriaznivú politickú situáciu sa naďalej odďaľovalo dosiahnutie dohody o normalizácii vzťahov v rámci dialógu medzi Srbskom a Kosovom a pretrvávalo riziko vzniku bezpečnostných incidentov.

V Severnom Macedónsku SIS sledovala najmä vnútropolitický vývoj v krajine a procesy zmeny názvu krajiny, ktoré nastali po podpísaní a schválení dohody z Prespa. S týmto procesom súviselo aj úspešné ukončenie prístupových rokovaní o vstupe krajiny do NATO. SIS sledovala aj priebeh prezidentských volieb a monitorovala závažnú korupčnú aféru v oblasti justície, ktorá sa stala katalyzátorom narastajúcej nespokojnosti obyvateľstva s vládou Zorana Zaeva. Ďalšou vážnou komplikáciou pre severomacedónsku vládu bolo rozhodnutie EÚ neudeliť Severnému Macedónsku (a Albánsku) termín na začatie prístupových rokovaní s EÚ. V súvislosti s predmetnými problémami došlo k vyhláseniu predčasných parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnia v roku 2020.

V Bosne a Hercegovine (BaH) sa pozornosť SIS naďalej sústredila na komplikovanú vnútropolitickú a ekonomickú situáciu, prítomnosť prvkov radikálneho islamu a celkovú bezpečnostnú situáciu v krajine. Na vnútropolitickej scéne BaH pokračovali snahy o sformovanie vládnych štruktúr po parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili v októbri 2018. SIS monitorovala zahraničnú politiku BaH a jej snahy o euroatlantickú integráciu, ako aj vývoj jej vzťahov s ostatnými krajinami v regióne i mimo neho (najmä s Tureckom a RF). Služba sa zaoberala aktuálnym dianím v rámci bosnianskej spravodajskej komunity. Predmetom záujmu SIS boli aj pokračujúce aktivity prívržencov radikálneho islamu v BaH a riešenie problému navrátilcov z bojov v Sýrii.

V Čiernej Hore (ČH) sa SIS zamerala na priebeh prístupového procesu krajiny do EÚ. Pozornosť bola venovaná vnútropolitickej situácii s dôrazom na aktivity vládnej Demokratickej strany socialistov (DPS), ktorá počas roka čelila diskreditačnej kampani a opakovaným občianskym protestom organizovaným opozíciou. Monitorované boli aj vzťahy medzi ČH a Srbskom, ktoré sa koncom roka vyostrili po tom, ako čiernohorská vláda prijala tzv. Zákon o slobode vierovyznania, ktorým okrem iného sledovala aj úpravu majetkových pomerov Srbskej pravoslávnej cirkvi na území ČH.

Krízové a konfliktové oblasti

Situácia na Blízkom východe bola naďalej charakterizovaná vnútornou nestabilitou viacerých štátov, pokračujúcimi konfliktmi, prebiehajúcim súperením regionálnych aktérov o získanie dominantného vplyvu v regióne a zasahovaním externých aktérov. SIS v tejto súvislosti sledovala najzávažnejšie prejavy tohto stavu, najmä konflikt v Sýrii, narastajúce napätie medzi Iránom a USA a ich spojencami, konflikt medzi vládou národnej jednoty a Líbyjskou národnou armádou v Líbyi, ako aj vývoj situácie v Egypte.

Vládnuci režim prezidenta Baššára al-Asada v Sýrii ďalej konsolidoval svoju moc a prijal opatrenia na získanie prostriedkov na financovanie potrieb režimu, a to aj sériou bezprecedentných krokov proti príslušníkom ekonomických elít. Do diania v Sýrii bolo intenzívne zainteresované aj susedné Turecko, predovšetkým z dôvodu jeho presahu na vnútropolitickú a bezpečnostnú situáciu. Turecká operácia Prameň mieru na území Sýrie mala obmedzený charakter a jej primárnym cieľom bolo oslabenie pozície dominantného ozbrojeného a politického reprezentanta sýrskych Kurdov, Strany demokratickej jednoty (PYD), a jej ozbrojeného krídla, Jednotiek obrany ľudu (YPG). Sýrsky režim napriek zhoršujúcej sa ekonomickej situácii v krajine naďalej odmietal prijatie opatrení smerujúcich k politickej tranzícii, ktorou západné štáty podmieňujú poskytnutie rozvojovej pomoci.

V prípade Iránu si SIS všímala zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v krajine po tom, čo USA odstúpili od dohody o iránskom jadrovom programe a zaviedli rozsiahle ekonomické sankcie týkajúce sa aj exportu iránskej ropy. Irán sa v reakcii na sankcie snažil situáciu riešiť prostredníctvom diplomacie, ale aj nátlakových opatrení. Krajina nemala záujem iniciovať priamy konflikt s USA a preto sa uchyľovala k použitiu proxy aktérov, resp. útočila na záujmy krajín, ktoré vnímala ako vykonávateľov americkej politiky v regióne. V septembri 2019 Irán sponzoroval útok jemenských povstalcov na jeden z najväčších závodov na spracovanie ropy a veľké ropné nálezisko v Saudskej Arábii, čím spojencov USA v Perzskom zálive varoval, že ohrozenie iránskej produkcie ropy môže mať vplyv na ich vlastný ropný priemysel. USA zareagovali na situáciu ďalším posilnením svojej prítomnosti v oblasti Perzského zálivu, zatiaľ čo Irán mobilizoval svojich proxy aktérov napríklad v Iraku, aby podnikali útoky proti americkej prítomnosti v krajine.

V Egypte SIS monitorovala vývoj vnútropolitickej situácie v kontexte udržania stability vlády Abd al-Fattáha as-Sísího, ako aj stability vládnych režimov ďalších arabských štátov v oblasti Stredozemného mora. V roku 2019 egyptská vláda pokračovala v upevňovaní svojho postavenia predovšetkým prijatím novej ústavy a prísnou kontrolou mediálneho priestoru. Egyptu sa v sledovanom období darilo v obnovovaní pozície regionálnej mocnosti a lídra arabského sveta, čo bolo pripisované aktívnej zahraničnej politike prezidenta. Bezpečnostná situácia v pevninskej časti Egypta sa zlepšila, teroristické skupiny operujúce v krajine si však zachovali svoju schopnosť adaptovať sa na meniacu situáciu a za priaznivých okolností zintenzívniť svoje aktivity. Hrozba teroristických útokov bola preto aj naďalej hodnotená na celom území Egypta ako vysoká, osobitne však na severe Sinajského polostrova, kde lokálna odnož Daesh „Provincia Sinaj“ získavala podporu miestneho beduínskeho obyvateľstva. Primárnymi zdrojmi zvýšeného rizika destabilizácie Egypta zostávali najmä koncentrácia moci v rukách prezidenta a pretrvávajúce problémy v sociálno-ekonomickej sfére.

Líbya bola aj v roku 2019 epicentrom krízy v severnej Afrike, zdrojom nestability pre širší región a jednou z rozhodujúcich východiskových krajín nelegálnej migrácie do EÚ. Situáciu v krajine zásadne skomplikovala ozbrojená ofenzíva začatá v apríli 2019 veliteľom tzv. líbyjskej národnej armády (LNA) Chalífom Haftarom s cieľom dobyť hlavné mesto Tripolis a eliminovať medzinárodne uznávanú vládu národnej dohody premiéra Fájiza Sarrádža sídliacu v Tripolise. V dôsledku útoku na Tripolis bol prerušený proces prípravy volieb a prijatia novej ústavy pod gesciou OSN, čím sa výrazne znížili šance na skoré politické riešenie krízy a prípadná deeskalácia napätia medzi jednotlivými líbyjskými frakciami sa stala extrémne zložitá. Obnoveniu mierového procesu a stabilizácii krajiny bránili rivalita mocenských centier na západe a východe krajiny podmienená ich ideologickými rozpormi a najmä rozdielnymi ekonomickými záujmami, ako aj vzájomná antipatia medzi F. Sarrádžom a
Ch. Haftarom. Významným destabilizujúcim faktorom bolo súperenie zahraničných aktérov presadzujúcich svoje geopolitické a ekonomické záujmy v Líbyi prostredníctvom podpory svojich spojencov. Chaos a napätie v krajine vytvorili podmienky, ktoré umožnili teroristickej organizácii Daesh upevniť svoje postavenie v Afrike prostredníctvom svojich členov prichádzajúcich do Líbye z vojnových zón v Sýrii a Iraku. Ich prítomnosť v Líbyi a priepustné hranice štátov Sahelu predstavovali nielen lokálnu a regionálnu hrozbu, ale boli hodnotené a monitorované aj ako potenciálna bezpečnostná hrozba pre Európu.

Vnútropolitická situácia v Turecku bola poznačená silným antagonizmom medzi vládnymi a opozičnými silami, ktorý mal stúpajúcu tendenciu. SIS informovala o ostrej predvolebnej kampani pred komunálnymi voľbami (marec 2019), ktorá túto polarizáciu ešte viac prehĺbila. Zvýšená pozornosť bola venovaná zmenám v bilaterálnych vzťahoch Turecka s RF, USA či EÚ. Turecko v hodnotenom období vnímalo vzťahy s EÚ predovšetkým optikou ich významu pre tureckú ekonomiku a problematiku migrácie naďalej využívalo na dosiahnutie svojich požiadaviek, najmä na získanie podpory (finančnej a diplomatickej) pre návrat Sýrčanov z Turecka do Sýrie. Napäté vzťahy s USA súvisiace s nákupom ruského protiraketového systému S-400 sa ešte viac vyhrotili po vojenskej operácii v severovýchodnej Sýrii Prameň mieru (október 2019) a tureckej spolupráci s RF pri vytvorení tzv. bezpečnostnej zóny. Napätie do vzťahov s RF zase vniesla turecká neochota umožniť dobytie provincie Idlíb, ovládanej protivládnymi povstalcami, sýrskymi vojskami.

Zvýšená bezpečnostná hrozba voči občanom SR v turistických destináciách

V rámci monitorovania bezpečnostných hrozieb voči občanom SR v zahraničí bola analyzovaná a vyhodnocovaná aj bezpečnostná situácia vo vybraných krajinách susediacich s krízovými a konfliktnými zónami a v štátoch, na území ktorých operujú teroristické skupiny. Ako štáty s vyšším rizikom incidentu s teroristickým pozadím boli vyhodnotené Egypt, Tunisko a čiastočne Turecko, na území ktorých operujú alebo sú prítomné teroristické skupiny s dostatočnými kapacitami a deklarovaným zámerom útočiť na západné ciele. Hrozba útokov v týchto štátoch bola do určitej miery vyvážená pozornosťou tamojších vlád, pre ktoré je turizmus jedným z najdôležitejších odvetví ekonomiky, a extenzívnymi opatreniami bezpečnostných zložiek zameraných na ochranu turistickej infraštruktúry. Ako mimoriadne rizikové boli vyhodnotené niektoré štáty Afriky (západoafrické štáty susediace s Mali, Burkina Faso, Nigerom a Nigériou) a Ázie (stredoázijské štáty susediace s Afganistanom, Pakistan, juhovýchodná Ázia). Atraktívnym cieľom pre teroristické bunky alebo radikalizovaných jednotlivcov však bola aj turistická infraštruktúra v členských štátoch EÚ a v RF, keďže džihádistická propaganda pripisovala útokom na Západe a v Rusku (najmä v kontexte jeho angažovania sa v sýrskom konflikte) podstatne vyšší kredit ako akciám v iných oblastiach sveta. Na základe analýzy výziev džihádistických lídrov k útokom boli ako najviac ohrozené ciele vyhodnotené lokality, kde sa sústreďuje veľký počet osôb (masové kultúrne alebo športové podujatia, dopravné uzly, turistické pamiatky, náboženské obrady, sakrálne objekty a pod.).

3. Spolupráca so štátnymi orgánmi a plnenie informačnej povinnosti

V roku 2019 SIS pokračovala v intenzívnej spolupráci s inými štátnymi orgánmi SR, ktorá bola primárne zameraná na problematiku bezpečnosti štátu. Prostredníctvom oficiálnych vonkajších služobných stykov prebiehala aktívna spolupráca SIS najmä s Kanceláriou Národnej rady SR, Kanceláriou prezidenta SR, Úradom vlády SR, ústrednými orgánmi štátnej správy, ako aj s ďalšími štátnymi úradmi a inštitúciami SR. SIS sa v rámci medzirezortnej spolupráce aktívne zúčastňovala na činnosti viacerých národných expertných skupín zriadených na riešenie úloh v oblasti boja proti terorizmu, nelegálnej migrácii, extrémizmu, organizovaného zločinu, ako aj v oblasti bezpečnosti jadrových zariadení.

Intenzívna spolupráca prebiehala s Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, Národným bezpečnostným úradom a Ministerstvom dopravy a výstavby SR, s ktorými bola prioritne riešená oblasť kybernetickej bezpečnosti. S cieľom dosiahnutia požadovaného stupňa fyzickej a objektovej bezpečnosti jednotlivých jeho objektov bola naďalej realizovaná spolupráca s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. S Ministerstvom vnútra SR bola nosným predmetom spolupráce problematika sprístupnenia požadovaných informácií a údajov pre potreby plnenia zákonných úloh služby, ako aj spolupráca pri sledovaní osôb a vecí. SIS v hodnotenom období priebežne spolupracovala aj s ďalšími štátnymi orgánmi SR, z ktorých je možné uviesť napr. Ministerstvo financií SR, s ktorým bola riešená oblasť zabezpečenia podpory informačných a komunikačných technológií prevádzkovaných v pôsobnosti SIS.

Služba sa v hodnotenom období podieľala aj na plnení úloh, ktoré jej vyplývajú z národných strategických dokumentov, napríklad z Koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019. Súbežne s tým sa SIS v rámci činnosti Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie aktívne zapájala do procesu tvorby novej koncepcie na roky 2020 – 2023.

V súvislosti s problematikou boja proti terorizmu SIS participovala na príprave Správy o plnení úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu boja proti terorizmu (NAP) na roky 2015 – 2018. Nový dokument NAP na roky 2019 – 2022, schválený uznesením vlády SR č. 546/2019 zo 6. 11. 2019, vypracovalo MV SR a na jeho príprave sa podieľala aj SIS.

V rámci činnosti Stálej medzirezortnej pracovnej skupiny “Hrozby“ SIS participovala na pravidelnej aktualizácii materiálu “Určenie hrozby jadrovým zariadením a pre jadrové zariadenia a jadrové materiály v rámci projektového ohrozenia štátu“ za rok 2019, ktorého gestorom je Úrad jadrového dozoru SR.

V kontexte prístupu k existujúcim údajom iných orgánov štátnej správy v hodnotenom období pretrvával stav, keď služba pri plnení svojich zákonných úloh nedokáže z dôvodu technickej nespôsobilosti poskytovateľov žiadaných informácií a údajov alebo z bližšie neodôvodnenej obavy z ich poskytnutia využívať značnú časť informácií a údajov, ktoré je oprávnená žiadať na základe oprávnení, ktoré sú jej dané na základe všeobecne záväznej právnej úpravy. Uvedený stav má negatívny dosah na efektívnu realizáciu informačnej činnosti SIS vo vzťahu k jej zákonným príjemcom.

Spravodajská produkcia pre príjemcov zo zákona

V oblastiach Strategického zamerania vypracovala SIS k 31. 12. 2019 pre príjemcov zo zákona 237 spravodajských produktov, z ktorých bolo 129 (54 %) z bezpečnostnej, 54 (23 %) z ekonomickej a 54 (23 %) zo zahraničnopolitickej oblasti.

Celkovo SIS v hodnotenom období expedovala príjemcom v bezpečnostnej problematike 308 exemplárov (výtlačkov) informácií, 101 exemplárov v ekonomickej oblasti a 277 exemplárov informácií sa týkalo zahraničnopolitických tém.

Štatistický prehľad spravodajskej produkcie je uvedený v tabuľkách a diagrame.

Tabuľky a diagram: Prehľad spravodajskej produkcie v období od 1. 1. do 31. 12. 2019

4. Spolupráca SIS so spravodajskými službami iných štátov

V roku 2019 pokračovala spolupráca SIS s partnerskými spravodajskými službami a multilaterálnymi zoskupeniami v nastúpenom trende z posledných rokov. SIS aktívne rozvíjala doterajšiu medzinárodnú bilaterálnu spoluprácu s partnerskými spravodajskými službami na operatívnej a analytickej úrovni.

V súčasnosti udržiava SIS v rámci bilaterálnej spolupráce kontakty so 108 partnerskými spravodajskými službami z celého sveta.

Kľúčovými službami medzinárodnej bilaterálnej spolupráce sú aj naďalej najmä partneri z krajín NATO a EÚ. V poslednom období sa zvyšuje objem spolupráce a tiež sa zintenzívňuje hľadanie spoločných postojov/stanovísk medzi službami krajín V4 a ďalšími službami stredoeurópskeho priestoru. Tradične vysokú prioritu má v súlade so strategickým zameraním spolupráca SIS a balkánskych služieb.

Základná výmena informácií k témam obojstranného záujmu prebieha aj so spravodajskými službami Ruskej federácie, Ukrajiny, Bieloruska a ďalšími krajinami bývalého Sovietskeho zväzu.

Pokiaľ ide o tematické zameranie spolupráce, trvalou prioritou je ochrana bezpečnostných, politických a ekonomických záujmov SR a s tým súvisiace monitorovanie vývoja v rizikových a konfliktných regiónoch.

Dôležitým pilierom medzinárodnej bilaterálnej spolupráce SIS je vzájomná výmena analytických informácií a výstupov na všetky ťažiskové témy. Okrem toho prebieha medzinárodná bilaterálna spolupráca vo viacerých operatívnych oblastiach, spoločných cvičeniach, projektoch a špeciálnych operáciách.

Multilaterálna spolupráca sa v hodnotenom období zameriavala predovšetkým na predsedníctvo SIS v Civilnom spravodajskom výbore (CIC) NATO, ktoré prevzala po prvýkrát vo svojej histórii práve v roku 2019. CIC združuje viac než 40 civilných spravodajských služieb krajín NATO a slúži ako poradný orgán pre Severoatlantickú radu (NAC) v oblasti otázok spravodajstva.

Počas celého roka SIS ako civilná spravodajská služba jednej krajiny nielen riadila a obsahovo napĺňala prácu CIC, ale v neposlednom rade vystupovala v mene výboru a obhajovala jeho záujmy.

V rámci ostatných spravodajských multilaterálnych zoskupení pokračovala aktívna spolupráca v súlade s plánovanými aktivitami a strategickým zameraním služby (pravidelné zasadnutia riaditeľov služieb, pracovných skupín, odborné semináre a pod.). Témami boli najmä boj proti terorizmu, extrémizmu, proliferácii položiek dvojakého použitia, nelegálnemu obchodovaniu s výrobkami obranného priemyslu, nelegálnej migrácii, organizovanému zločinu a aktivitám cudzích spravodajských služieb. Spolupráca bola zameraná aj na monitorovanie vývoja v rizikových a konfliktných regiónoch, SIS v rámci problematiky boja proti terorizmu aktívne pôsobila v multilaterálnej pracovnej skupine spravodajských služieb EÚ, Švajčiarska a Nórska, a to nielen v oblasti expertnej výmeny analytických hodnotení, ale aj zastúpením SIS v spoločnej operatívnej platforme so sídlom v Holandsku, v rámci ktorej zdieľala spravodajské poznatky o možných teroristických hrozbách na území EÚ.

5. Stav, základné činnosti a kontrola SIS

5.1 Personálne zabezpečenie SIS

Základné ukazovatele

K 31. 12. 2019 dosahoval počet príslušníkov 82,92 % z plánovaného stavu, čo predstavuje nepatrný nárast oproti stavu k 31. 12. 2018 (82,21 %).

Personálne zloženie podľa druhu štátnej služby sa dlhodobo zásadne nemení, podstatná časť príslušníkov vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe (92,39 %), čím je zabezpečená personálna stabilita služby. Nepatrná časť príslušníkov (0,43 %) je zaradená do dočasnej štátnej služby, ide predovšetkým o kvalifikovaných odborníkov potrebných na plnenie úloh štátnej služby. Zvyšná časť príslušníkov (7,18 %) je zaradená do prípravnej štátnej služby, ktorá je prípravou na výkon stálej štátnej služby.

Viac ako dve tretiny príslušníkov majú vysokoškolské vzdelanie (70,17 %) a necelá tretina dosiahla úplné stredoškolské vzdelanie (29,83 %). Podstatná časť príslušníkov je v strednom veku, vo veku od 31 do 40 rokov 26,75 % a medzi 41 a 50 rokom 48,46 %. Najmenej príslušníkov je vo veku od 21 do 30 rokov - 8,21 % a zvyšnú časť predstavuje skupina príslušníkov nad 50 rokov (16,58 %). Mužov pôsobí v službe 58,89 % a žien 41,11 %.

Diagram: Skladba príslušníkov SIS podľa druhu štátnej služby, vzdelania, veku a pohlavia

Vzdelávanie príslušníkov bolo v hodnotenom období realizované v dvoch základných smeroch. Jednak išlo o interné spravodajské vzdelávanie s cieľom splniť kvalifikačnú požiadavku získania požadovaného typu spravodajského vzdelania do dvoch rokov od vzniku služobného pomeru a o ostatné vzdelávacie aktivity odvíjajúce sa od služobných potrieb a požiadaviek osobitných predpisov.

V roku 2019 bolo prijatých niekoľko stoviek žiadostí o prijatie uchádzačov do služobného pomeru. Po zhodnotení ich profesionálneho zamerania, deklarovaných schopností a zručností bolo do prijímacieho konania zaradených 47 % z celkového počtu uchádzačov. Prijímacie konanie úspešne ukončilo 37 % z počtu uchádzačov zaradených do prijímacieho konania.

5.2 Čerpanie rozpočtu SIS a stav materiálno-technického zabezpečenia

Čerpanie rozpočtu

Na zabezpečenie činnosti SIS v roku 2019 bol zákonom č. 370/2018 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2019 schválený celkový limit výdavkov v sume 54 853 914 € (z toho 4 000 000 € kapitálové výdavky) a záväzný ukazovateľ príjmov v sume 130 000 €.

V priebehu roka 2019 Ministerstvo financií Slovenskej republiky vykonalo 9 rozpočtových opatrení, ktorými bol upravený limit výdavkov SIS na rok 2019.

Tabuľka: Čerpanie záväzných ukazovateľov kapitoly SIS za rok 2019

Materiálno-technické zabezpečenie

Rozpočtové prostriedky v kategórii kapitálových výdavkov boli použité predovšetkým na modernizáciu informačno-komunikačného systému a telekomunikačnej techniky, na obstaranie prostriedkov šifrovej ochrany informácií, na modernizáciu spravodajskej a monitorovacej techniky nevyhnutných na zabezpečenie spravodajských činností a úloh, na čiastočnú obnovu opotrebovaných technických zariadení v správe SIS, na obnovu a doplnenie fyzicky a morálne zastaraného vozového parku a servisných zariadení potrebných na efektívne plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona NR SR
č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov. V rámci investičnej výstavby boli finančné prostriedky použité na projektovú dokumentáciu súvisiacu so zabezpečením rekonštrukcie objektov služby a na stavebnú činnosť v objektoch z dôvodu zabezpečenia energetických úspor s cieľom zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja, hospodárnosti a efektívnosti prevádzky objektov SIS a zlepšenia pracovných podmienok príslušníkov SIS.

V kategórii bežných výdavkov sa rozpočtové prostriedky použili na finančné zabezpečenie spravodajskej činnosti, na úhradu obligatórnych a zmluvných platieb,
v nevyhnutnom rozsahu na opravu, údržbu a čiastočnú obmenu morálne a technicky opotrebovaných technických zariadení a objektov SIS. Ostatné výdavky boli realizované len v súvislosti so základným zabezpečením riadneho chodu SIS a odstraňovaním havarijných stavov a prevádzkových porúch v objektoch SIS.

SIS je partnerom projektu „Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe“, ktorý je zabezpečovaný v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Hlavným cieľom a prínosom projektu je vybudovanie novej jednotky CSIRT-SIS a vytvorenie špecializovaných pracovísk pre komplexné riešenie problematiky kybernetickej ochrany a bezpečnosti, ako aj komplexné riešenie riadenia incidentov v zmysle legislatívne vymedzených kompetencií a zákonných povinností jednotiek CSIRT. Projektové aktivity sú v súčasnosti v štádiu implementácie s predpokladaným ukončením projektu do konca roka 2020. Služba v roku 2019 čerpala na materiálno-technické zabezpečenie projektu z celkových oprávnených výdavkov projektu nenávratný finančný príspevok v sume 11 584 380,34 €.

V priebehu roka 2019 boli rozpočtové prostriedky použité v súlade so zásadami hospodárneho, efektívneho a účelného hospodárenia s verejnými zdrojmi.

5.3 Informačno-technické prostriedky (ITP) a telekomunikačné tajomstvo

Zákonný rámec použitia informačno-technických prostriedkov

Slovenská informačná služba je podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov oprávnená používať pri plnení svojich zákonných úloh informačno-technické prostriedky (ITP). Ich použitím je možné zasahovať do súkromia fyzických osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu, avšak len za podmienok ustanovených zákonom.

Toto zákonné oprávnenie je podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom zákonného sudcu. ITP možno na základe písomného súhlasu zákonného sudcu použiť len na nevyhnutný čas, najdlhšie na šesť mesiacov. Lehota začína plynúť dňom udelenia súhlasu zákonného sudcu. Ak je nevyhnutné použiť naraz alebo následne niekoľko druhov ITP, každý z nich možno použiť len v rozsahu výslovne udeleného súhlasu zákonného sudcu. Ak sa má ITP použiť v miestach, ktoré nie sú verejne prístupné, zákonný sudca, ktorý udeľuje písomný súhlas, rozhodne aj o tom, či sa súhlas vzťahuje aj na vstup na tieto miesta.

Použitie ITP v roku 2019

Slovenská informačná služba v roku 2019 požiadala o realizovanie ITP v 322 prípadoch, z toho súd odmietol 5 žiadostí Slovenskej informačnej služby. Z 317 vydaných súhlasov na použitie ITP bolo v termíne predloženia správy z hľadiska dosiahnutia zákonom uznaného účelu a cieľa vyhodnotených 195 prípadov. Zákonom uznaný účel a cieľ bol dosiahnutý pri všetkých doposiaľ vyhodnotených 195 použitiach ITP. K termínu predloženia tejto správy nebolo ešte možné vyhodnotiť zvyšných 122 realizovaných prípadov, ktoré sú stále aktuálne alebo im plynie 30-dňová lehota na vyhodnotenie po ukončení.

Porovnaním počtu žiadostí Slovenskej informačnej služby o vydanie súhlasu na použitie ITP a rozhodnutí vydaných vecne príslušným súdom za rok 2019 bola kontaktom s Krajským súdom v Bratislave zistená zhoda v údajoch oboch subjektov v počte podaných žiadostí i v počte vydaných rozhodnutí na používanie ITP.

Všetky prípady použitia ITP v roku 2019 boli podložené potrebným súhlasom sudcu a v žiadnom prípade nedošlo k nezákonnému použitiu ITP.

Tabuľka: Podrobný výkaz o používaní ITP za rok 2019 (vyhodnotenia použitia ITP boli aktualizované ku dňu 13. 1. 2020):

Podmienky používania informačno-technických prostriedkov v podmienkach SIS v plnom rozsahu zodpovedajú podmienkam zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov. Použité technické riešenia spolu s prísnymi organizačnými a kontrolnými opatreniami zaručujú kontrolu zákonnosti pri používaní ITP a vylučujú možnosť neoprávneného zásahu do systému monitorovania, ako aj ukladania a archivácie dát.

5.4 Legislatíva a kontrola

Legislatívna činnosť

SIS na úseku legislatívy spolupracuje s ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s inými štátnymi orgánmi.

V roku 2019 SIS posudzovala 63 materiálov uverejnených na medzirezortné pripomienkové konanie; k piatim z nich boli uplatnené pripomienky. Cieľom uplatnených pripomienok bolo upozorniť predkladateľa materiálu na existenciu problémov aplikačnej praxe a vytvoriť právny základ pre riadne a efektívne plnenie zákonných úloh Slovenskej informačnej služby. V rámci medzirezortného pripomienkového konania boli uplatnené aj pripomienky zásadného charakteru, ku ktorým sa uskutočnili rozporové konania. Časť uplatnených pripomienok bola do dotknutých materiálov zapracovaná.

Medzi legislatívne materiály, ktoré SIS v roku 2019 v rámci medzirezortného pripomienkového konania aktívne posudzovala, patrili napr.:

- návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

- Národný akčný plán boja proti terorizmu na roky 2019 - 2022,

- návrh zákona o výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

- návrh zákona o údajoch a o zmene a doplnení zákona č. 305/2013 Z. z.
o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente).

Kontrolná činnosť

V roku 2019 boli na úseku administratívnej bezpečnosti vykonané dve kontroly so zameraním na náležitosti protokolu utajovaných písomností (ďalej len „PUP“), vykonávania evidenčných zápisov v PUP a uzatvorenia PUP, vykonávania evidenčných zápisov v zbernom spise a uzatvorenia zberného spisu.

Na úseku fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti bola vykonaná jedna kontrola bezpečnostnej dokumentácie fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti chránených priestorov kategórie: Dôverné a Vyhradené a zároveň prebieha kontrola priestorov objektov SIS, ktoré nie sú určené na manipuláciu s utajovanými skutočnosťami a vnútorná kontrola bezpečnostnej dokumentácie fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti chránených priestorov kategórie: Dôverné a Vyhradené.

Neplánované kontroly

V roku 2019 bola dokončená jedna kontrola z roku 2018 zameraná na odovzdanie utajovaných písomností, registratúrnych záznamov, administratívnych pomôcok a evidenčných pomôcok, interných predpisov pri organizačnej zmene.

V roku 2019 bola vykonaná kontrola úplnosti utajovaných písomností a administratívnych pomôcok pri organizačnej zmene.

V rámci vnútornej kontrolnej činnosti v roku 2019 prebiehal výkon:

- 15 plánovaných vnútorných kontrol; v rámci kontroly zameranej na zisťovanie prítomnosti alkoholu v dychu príslušníkov bolo v hodnotenom období vykonaných 57 samostatných kontrol (1 475 jednotlivých dychových skúšok),

- 12 neplánovaných vnútorných kontrol, z toho jedna vnútorná kontrola naďalej prebieha,

- šiestich finančných kontrol na mieste podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nesúlad kontrolovaných skutočností so všeobecne záväznými právnymi predpismi bol zistený vnútornými kontrolami zameranými na zisťovanie prítomnosti alkoholu v dychu, a to u jedného príslušníka SIS a jedného občianskeho zamestnanca SIS.

Ďalšími vnútornými kontrolami nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov ani interných predpisov a kontroly boli ukončené záznamom o výsledku vnútornej kontroly. Vykonanými finančnými kontrolami na mieste neboli zistené nedostatky a kontroly boli ukončené správou o výsledku finančnej kontroly na mieste.

V posudkovej činnosti bolo vydaných 40 odborných stanovísk v stavebnom konaní. V hodnotenom období neboli vydané rozhodnutia za účelom vylúčenia veci z používania, alebo zastavenia prevádzky.

Útvar vnútorného auditu Slovenskej informačnej služby v roku 2019 vykonal 5 plánovaných vnútorných auditov.

Vnútorné audity boli zamerané na overenie a zhodnotenie:

- systému a stavu skladových zásob,

- dodržiavania platných predpisov pri výkone inventarizácie,

- štruktúry a funkčnosti databáz v informačnom systéme SIS,

- účelu projektovej dokumentácie vypracovanej externými firmami a jej využitia,

- preukázateľnosti a správnosti finančných operácií so zameraním na osobitné finančné prostriedky.

Vykonanými vnútornými auditmi neboli zistené nedostatky a všetky vnútorné audity boli ukončené v roku 2019 správou z vnútorného auditu, resp. čiastkovou správou z vnútorného auditu. Za účelom skvalitnenia činnosti bolo v rámci vykonaných vnútorných auditov navrhnuté jedno odporúčanie zamerané na zlepšenie práce skladníkov.

Audítorská skupina podala v roku 2019 podnet na úpravu internej legislatívy na úseku osobitnej zodpovednosti v podmienkach SIS.

Štátny odborný dozor

Na úseku štátneho odborného dozoru inšpektori a hygienik otvorili v roku 2019 celkovo 36 plánovaných dozorov, jeden neplánovaný dozor a jeden dozor pokračoval z roku 2018. Z toho:

- inšpektor bezpečnosti práce otvoril 10 dozorov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

- technický inšpektor otvoril 9 dozorov nad stavom bezpečnosti technických zariadení,

- hygienik otvoril 9 plánovaných štátnych zdravotných dozorov a jeden neplánovaný štátny zdravotný dozor,

- inšpektor požiarnej ochrany otvoril 8 protipožiarnych kontrol a pokračoval v jednej kontrole z roku 2018.

Neplánovaný štátny zdravotný dozor bude pokračovať aj v roku 2020.

Na základe výsledkov dozorov bolo uložené jedno opatrenie pri plánovanom technickom dozore, všetky ostatné zistenia boli do ukončenia dozorov dané do súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi SIS.

Na základe výsledkov protipožiarnych kontrol bola jedna kontrola ukončená zápisnicou s dvoma nedostatkami.

6. Správa o činnosti Národného bezpečnostného analytického centra

Národné bezpečnostné analytické centrum (NBAC) aj v roku 2019 aktívne pokračovalo v plnení úloh národného fúzneho centra v oblasti spracovania a vyhodnocovania informácií o bezpečnostných hrozbách. Činnosť centra bola zameraná predovšetkým na získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií o terorizme a ďalších závažných bezpečnostných incidentoch a bezpečnostných hrozbách voči Slovenskej republike (SR) a jej občanom v súlade so Štatútom NBAC a Koncepciou pre boj SR proti hybridným hrozbám.

V hodnotenom období bola pozornosť centra zameraná na aktuálne bezpečnostné otázky týkajúce sa najmä teroristických a extrémistických hrozieb, hybridných hrozieb, ohrozenia slovenských občanov a zastupiteľských úradov SR v zahraničí, ohrozenia významných prvkov kritickej infraštruktúry, nelegálnej migrácie a možného príchodu rizikových osôb do SR. V rámci analytickej činnosti bol priebežne vyhodnocovaný komplexný vývoj bezpečnostnej situácie v SR, v susedných krajinách a tiež v krajinách Európskej únie, v kontexte aktuálnosti vyhláseného stupňa teroristického ohrozenia SR. V koordinácii s MZVEZ SR sa centrum zaoberalo aj vybranými otázkami medzinárodnej a európskej bezpečnosti a bezpečnostných politík, ako aj vývojom bezpečnostnej situácie v krízových regiónoch s možným dopadom na Slovensko.

Za účelom včasnej identifikácie možných bezpečnostných incidentov centrum venovalo zvýšenú pozornosť monitorovaniu bezpečnostnej situácie v SR pred a počas konania volieb prezidenta SR, volieb do Európskeho parlamentu, Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC, ako aj počas presunov vojenskej techniky spojeneckých armád v rámci medzinárodného vojenského cvičenia SABER GUARDIAN 19. Zvýšený monitoring vykonávalo centrum aj v nadväznosti na predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (SK OBSE), vyhrotenie situácie v Hormuzskom prielive, pred a počas vojenských operácií Turecka na severe Sýrie a tiež počas osláv židovských sviatkov a vianočných a novoročných sviatkov. Zástupcovia centra sa zúčastňovali aj rokovaní medzirezortnej Expertnej skupiny na koordináciu výmeny a analýzy informácií a spolupráce v oblasti boja proti terorizmu, Stálej medzirezortnej pracovnej skupiny na aktualizáciu určenia hrozby jadrovým zariadením a pre jadrové zariadenia a jadrové materiály v rámci projektového ohrozenia štátu a na hodnotiacej návšteve výboru expertov Rady Európy MONEYVAL v Bratislave v rámci 5. kola hodnotenia opatrení SR v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a financovaniu proliferácie zbraní hromadného ničenia.

Na základe medializovaných informácií o spáchaní série teroristických útokov v apríli 2019 na Srí Lanke začalo NBAC monitorovať vývoj bezpečnostnej situácie na Srí Lanke a v ďalších dovolenkových destináciách v zahraničí navštevovaných občanmi SR a zhromažďovať relevantné informácie. V nadväznosti na úlohu pre NBAC a MZVEZ SR vyplývajúcu z rokovania Bezpečnostnej rady SR centrum na základe analýzy poznatkov získaných z otvorených zdrojov, od štátnych orgánov zastúpených v NBAC a z osobných rokovaní s predstaviteľmi partnerských zahraničných centier spracovalo a zákonným recipientom zaslalo dva informačné produkty.

Okrem uvedených informačných produktov centrum distribuovalo ďalších šesť komplexných analytických informácií externým príjemcom v SR a dve členom neformálneho združenia protiteroristických centier a protiteroristických koordinátorov krajín Európy, Severnej Ameriky, Japonska a Austrálie – CTTA Madrid Group (Cooperation on Terror Threat Analysis Madrid Group – Spolupráca na analýze teroristických hrozieb Skupina Madrid).

Centrum v priebehu roka 2019 vykonávalo aktivity aj na úseku bezpečnostnej prevencie, v rámci ktorých sa podieľalo najmä na bezpečnostnom preverovaní štátnych občanov vybraných tzv. tretích krajín žiadajúcich o udelenie víz a ich pozývateľov. V priebehu hodnoteného obdobia bolo jednotlivými štátnymi orgánmi prostredníctvom centra preverených celkovo 3 683 osôb.

Okrem zvýšeného monitoringu bola prostredníctvom centra realizovaná bezpečnostno-preventívna činnosť aj počas prípravy a priebehu SK OBSE, a to výkonom bezpečnostného preverovania novinárov žiadajúcich o udelenie akreditácie na podujatia SK OBSE a zamestnancov subjektov dodávajúcich tovary, práce alebo služby na predmetné podujatia. Najvýznamnejším podujatím bola Ministerská rada OBSE, ktorá sa konala v Bratislave v dňoch 2. – 6. 12. 2019. V kontexte tohto podujatia štátne orgány zastúpené v centre realizovali v období od 30. 10. do 6. 12. 2019 celkovo 919 preverení žiadateľov o akreditáciu na toto podujatie, pričom prostredníctvom SIS bolo 67 z nich preverovaných aj zahraničnými spravodajskými službami v rámci medzinárodnej spravodajskej spolupráce. Z dôvodu zistenia existencie bezpečnostného rizika 15 osobám nebol udelený súhlas na vydanie akreditácie na podujatie. Okrem Ministerskej rady OBSE centrum participovalo na bezpečnostnom preverovaní zástupcov masmédií aj na ďalších štyroch podujatiach konaných v rámci SK OBSE na najvyššej úrovni (Medzinárodná konferencia k antisemitizmu, Medzinárodná konferencia ku kybernetickej bezpečnosti, Neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín OBSE, Medzinárodná konferencia k reforme a správe bezpečnostného sektora), pričom došlo k prevereniu 121 osôb žiadajúcich o udelenie akreditácie na tieto podujatia. Celkovo tak bolo v súvislosti s SK OBSE za celý rok 2019 realizovaných 1 040 bezpečnostných preverení.

Aj v priebehu roka 2019 NBAC pokračovalo v rozvíjaní medzinárodnej spolupráce. V rámci bilaterálnej spolupráce prijalo delegácie troch zahraničných partnerských centier a zároveň nadviazalo spoluprácu s protiteroristickým analytickým centrom z regiónu severnej Afriky. V rámci multilaterálnej spolupráce na platforme CTTA Madrid Group sa NBAC zúčastnilo na jednom expertnom rokovaní a na dvoch plenárnych zasadnutiach riaditeľov protiteroristických centier. Zintenzívňovanie medzinárodnej spolupráce sa prejavilo aj v náraste počtu zdieľaných informácií a analytických materiálov.

V oblasti boja proti hybridným hrozbám centrum v súčinnosti so SITCEN SR nadviazali spoluprácu s akademickou obcou a mimovládnym sektorom, v rámci ktorej sa v závere roka aktívne zúčastnili s mimovládnou organizáciou GLOBSEC a ďalšími orgánmi verejnej správy simulácie hybridného ohrozenia organizovaného Žilinskou univerzitou v Žiline.

Na úseku odborného vzdelávania sa časť personálu NBAC zúčastňovala na konferenciách organizovaných predovšetkým Akadémiou Policajného zboru a MZVEZ SR. Za účelom prehĺbenia spolupráce centra a MZVEZ SR boli zrealizované 3 prezentácie o činnosti NBAC pre zamestnancov tohto ministerstva v rámci ich predvýjazdovej prípravy pred vycestovaním do zahraničia. V oblasti vzdelávania participovalo NBAC aj na internom vzdelávaní príslušníkov SIS.

V súlade s rokovacím poriadkom NR SR sa 27. 3. 2019 v priestoroch NBAC uskutočnilo výjazdové rokovanie Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, na ktorom boli členovia kontrolného výboru oboznámení s činnosťou a fungovaním centra.

Za účelom zefektívnenia činnosti pri spracúvaní zdieľaných informácií centrum pokračovalo v realizácii krokov na zabezpečenie nového informačného systému NBAC. V hodnotenom období pokračoval trend nárastu dokumentov vypracovaných participujúcimi štátnymi orgánmi v informačnom systéme NBAC v podobe hlásení a signálov týkajúcich sa bezpečnostných incidentov a udalostí patriacich do vecnej pôsobnosti centra. Mierny pokles bol v roku 2019 zaznamenaný v počte dokumentov spracúvaných v informačnom systéme centra v podobe zvodiek, čo bolo spôsobené sprísnením kritérií kladených na výpovednú hodnotu informácií obsiahnutých v týchto dokumentoch a ich ďalšej analytickej využiteľnosti v podmienkach centra.

7. Záver

SIS v roku 2019 v rozsahu svojej pôsobnosti a v rámci svojich oprávnení v zmysle zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov aktívne plnila úlohy zamerané na získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií, ktoré poskytovala zákonom ustanoveným príjemcom.