Pre vás
Správa o činnosti SIS za rok 2018
Bratislava, jún 2019
- Úvod
- Plnenie úloh Strategického zamerania SIS
- Bezpečnostná oblasť
- Boj proti terorizmu
- Kontrašpionážna ochrana
- Nelegálna migrácia
- Boj proti organizovanému zločinu
- Obchod s výrobkami obranného priemyslu a proliferácia
- Extrémistická scéna
- Pseudoreligiózne zoskupenia
- Problematika sociálne vylúčených komunít
- Ochrana utajovaných skutočností a previerková činnosť pre externých žiadateľov
- Ochrana kyberpriestoru
- Ekonomická oblasť
- Korupcia a klientelizmus
- Nehospodárne nakladanie s majetkom vo vlastníctve štátu a samosprávy
- Colné, daňové a finančné podvody
- Zahraničné hospodárske vzťahy SR
- Zahraničnopolitická oblasť
- Ukrajina
- Ruská federácia
- Západný Balkán
- Krízové a konfliktové oblasti
- Zvýšená teroristická hrozba voči občanom SR v turistických destináciách
- Hybridné hrozby
- Spolupráca so štátnymi orgánmi a plnenie informačnej povinnosti
- Spravodajská produkcia pre externých príjemcov
- Stav, základné činnosti a kontrola SIS
- Personálne zabezpečenie SIS
- Základné ukazovatele
- Čerpanie rozpočtu SIS a stav materiálno-technického zabezpečenia
- Čerpanie rozpočtu
- Materiálno-technické zabezpečenie
- Informačno-technické prostriedky (ITP) a telekomunikačné tajomstvo
- Zákonný rámec použitia informačno-technických prostriedkov
- Použitie ITP v roku 2018
- Spolupráca SIS so spravodajskými službami iných štátov
- Legislatíva a kontrola
- Legislatívna činnosť
- Kontrolná činnosť
- Štátny odborný dozor
- Správa o činnosti Národného bezpečnostného analytického centra
- Záver
1. Úvod
Táto správa informuje o stave plnenia úloh, vykonaných činnostiach a o dosiahnutých výsledkoch pôsobenia SIS v roku 2018. Dokument zároveň obsahuje správu o činnosti Národného bezpečnostného analytického centra (NBAC) v roku 2018 v súlade s jeho štatútom.
SIS je garantom spravodajskej ochrany štátu v bezpečnostnom systéme Slovenskej republiky (SR). Pri predchádzaní a eliminovaní bezpečnostných rizík a hrozieb v spoločnom priestore, v ktorom sa spolu s členskými štátmi Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO) nachádza aj SR, ako aj pri ochrane bezpečnosti medzinárodného spoločenstva SIS aktívne spolupracuje s partnerskými spravodajskými službami a medzinárodnými organizáciami.
SIS plnením svojich úloh v spravodajskej oblasti v hodnotenom období pozitívne prispievala k spravodajskej ochrane ústavného zriadenia a vnútorného poriadku SR, k zaisteniu bezpečnosti štátu a k ochrane a presadzovaniu zahraničnopolitických a ekonomických záujmov SR.
2. Plnenie úloh Strategického zamerania SIS
2.1 Bezpečnostná oblasť
Boj proti terorizmu
SIS hodnotila bezpečnostnú situáciu v SR v roku 2018 z pohľadu potenciálnych teroristických hrozieb ako stabilnú. Služba v hodnotenom období nezaznamenala spravodajské poznatky o riziku bezprostredného teroristického útoku voči SR,ani o plánovaní alebo realizácii teroristického útoku na území SR alebo o konkrétnej teroristickej hrozbe voči občanom a záujmom SR v zahraničí.
Potenciál teroristickej hrozby na území SR bol determinovaný predovšetkým bezpečnostnou situáciou v tých členských krajinách EÚ, ktoré sú terorizmom najviac postihnuté. V roku 2018 nedošlo v Európe k realizácii teroristického útoku veľkého rozsahu a zároveň došlo oproti predchádzajúcemu roku k zníženiu počtu úspešne realizovaných menších individuálnych teroristických útokov, a to aj vďaka viacerým zmareným útokom inšpirovaných propagandou džihádistickej organizácie Daesh.
SIS vzhľadom na vyššie uvedené prioritne zamerala spravodajskú pozornosť na prítomnosť organizácie Daesh v európskom priestore a informovala externých príjemcov zo zákona o ňou realizovaných aktivitách, o jej kapacitách a o možných teroristických hrozbách tejto organizácie vo virtuálnom priestore. Príjemcom zo zákona poskytla aj informácie o novom trende využitia sofistikovaného modus operandi s použitím chemických a biologických toxínov, zaznamenaného pri zmarených útokoch, ako aj o závažnosti fenoménu radikalizácie vo väzniciach a o jeho vplyve na bezpečnostné prostredie v Európe v budúcnosti.
SIS poukázala na to, že stále nepominula teroristická hrozba ani zo strany ďalšieho významného aktéra na globálnej džihádistickej scéne – Jadra al-Qáidy (AQ) a jeho odnoží a spriaznených/pridružených skupín. AQ vo svojej propagande deklarovala pretrvávajúci záujem o realizáciu teroristických útokov na Západe.
SIS upozornila externých príjemcov zo zákona na vyššiu pravdepodobnosť teroristických/bezpečnostných incidentov počas významných masových športových podujatí medzinárodného charakteru (Zimné olympijské hry 2018 v juhokórejskom Pjongčangu a Majstrovstvá sveta vo futbale v Rusku), ktoré predstavovali atraktívny potenciálny cieľ teroristov. Koncom roka 2018 SIS informovala externých príjemcov zo zákona o zvýšenom riziku možnosti spáchania teroristických útokov v krajinách Európy (vrátane stredoeurópskych krajín) počas vianočných sviatkov a osláv Nového roka.
Moslimská komunita v SR sa vo všeobecnosti v hodnotenom období naďalej prejavovala umiernene. Virtuálne aktivity stúpencov islamu žijúcich v SR boli zamerané najmä na zverejňovanie prípadov náboženskej nenávisti v spoločnosti a verbálnej agresie voči utečencom, moslimom a symbolom islamského náboženstva. Na udalosti týkajúce sa teroristických útokov s islamistickým pozadím moslimská komunita v SR verejne nereagovala a nebolo zaznamenané ani otvorené šírenie džihádistického obsahu alebo zverejňovanie sympatií k džihádistickým organizáciám. Napriek tomu boli aktivity niekoľkých jednotlivcov na sociálnych sieťach identifikované ako potenciálne rizikové.
SIS koncom roka 2018 vyhodnotila plnenie úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu boja proti terorizmu (NAP) na roky 2015 – 2018. Úlohy stanovené pre SIS, alebo spolugestorované SIS, boli vyhodnotené ako splnené. Zároveň sa SIS aktívne podieľala na príprave NAP na roky 2019 – 2022.
Kontrašpionážna ochrana
V roku 2018 sme zaznamenali pretrvávajúcu intenzívnu aktivitu cudzích spravodajských služieb voči občanom SR (najmä diplomatom) v zahraničí. Pri riešení jednotlivých prípadov SIS koordinovala svoju činnosť v spolupráci s partnerskými službami v danom teritóriu.
Jedným z preventívnych opatrení v oblasti kontrašpionážnej ochrany diplomatických misií SR v zahraničí bola spolupráca SIS a MZVEZ SR v rámci predvýjazdovej prípravy vysielaných pracovníkov. V roku 2018 poskytla SIS špecializované prednášky na tému spravodajskej ochrany pre pracovníkov orgánov štátnej správy, ktorí sú prostredníctvom MZVEZ SR vysielaní na diplomatické misie SR v zahraničí. Podobné brífingy boli poskytnuté aj pre designovaných veľvyslancov SR vysielaných na zahraničné misie.
V roku 2018 SIS monitorovala v súlade so stanovenými prioritami aktivity cudzích spravodajských služieb namierené proti záujmom SR a jej spojencom. Činnosť ruských spravodajských služieb bola namierená proti chráneným záujmom SR ako člena EÚ a NATO. Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, sa snažili o získavanie spolupracovníkov v ústredných orgánoch štátnej správy, bezpečnostných zložkách a v oblasti energetiky a obrany. O SR prejavovali záujem aj spravodajské služby Číny. Išlo najmä o získavanie informácií z oblasti informačných a telekomunikačných technológií.
SIS priebežne venovala pozornosť potenciálne rizikovým diplomatickým alebo cudzineckým komunitám, ktoré mohli byť využívané na spravodajské aktivity.
Nelegálna migrácia
Počet nelegálnych migrantov, ktorí v roku 2018 pricestovali do EÚ, bol najnižší za posledných päť rokov. Bezpečnostné riziká vyplývajúce z príchodu nelegálnych migrantov na územie EÚ však naďalej pretrvávali. Najsilnejší migračný tlak bol zaznamenaný na tzv. západnej stredomorskej migračnej trase vedúcej z Afriky do Španielska, ďalšou vyťaženou trasou bola tzv. východná stredomorská migračná trasa ústiaca v Grécku. Naopak, počet migrantov nelegálne prichádzajúcich do Talianska sa v roku 2018 v porovnaní s rokom 2017 výrazne znížil.
V prvom polroku 2018 sa prejavilo využívanie novej migračnej trasy v regióne západného Balkánu, aktivovanej koncom roka 2017, ktorá prechádza cez Albánsko, Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu, Chorvátsko, Slovinsko a Taliansko do Rakúska. V dôsledku toho nastalo výrazné zvýšenie počtu nelegálnych migrantov pochádzajúcich z Pakistanu, Sýrie a Afganistanu. SIS externých príjemcov zo zákona upozornila na skutočnosť, že Bosna a Hercegovina disponujúca vhodnými podmienkami pre šírenie radikálneho výkladu islamu sa môže stať útočiskom aj pre radikalizované osoby, alebo veteránov z konfliktových zón na Blízkom východe a zároveň priestorom, kde môže dôjsť k radikalizácii časti nelegálnych migrantov smerujúcich do štátov EÚ. V kontexte bezpečnosti SR bola spravodajská pozornosť služby zameraná najmä na tranzit nelegálnych migrantov smerujúcich do EÚ trasou vedúcou cez územie Ukrajiny. SIS v tejto súvislosti upozornila externých príjemcov najmä na možnosť nárastu nelegálnej migrácie občanov Bangladéša a Vietnamu cez východnú časť štátnej hranice SR tvoriacu vonkajšiu schengenskú hranicu.
Aj v roku 2018 na území SR pretrvávali snahy občanov z rizikových krajín o zneužitie legálnych spôsobov vstupu na územie SR. O individuálnych prípadoch takéhoto konania SIS informovala externých príjemcov zo zákona. Bol zaznamenaný pokračujúci rastúci trend sofistikovaných foriem migrácie osôb z rizikových krajín. Medzi tieto formy patria najmä účelové získanie pobytu s cieľom podnikania, zlúčenia rodiny, štúdia a účelové manželstvá. Vo väčšine týchto prípadov sledujú žiadatelia jediný cieľ, ktorým je získanie legálneho pobytu v schengenskom priestore.
Na uvedenej činnosti participujú organizované skupiny osôb, respektíve agentúry, ktorých činnosť je zameraná na vybavovanie pobytov na území SR najmä pre občanov Iránu, Ukrajiny, Ruskej federácie a krajín bývalého Sovietskeho zväzu, Egypta, Sýrie a Turecka (Kurdi). Zainteresované osoby za túto činnosť inkasujú vysoké finančné provízie. Mimoriadna lukratívnosť sofistikovaných metód nelegálnej migrácie vytvára podhubie pre vznik organizovaných kriminálnych štruktúr pod krytím obchodných spoločností, ktorých hlavnou náplňou je zabezpečenie príchodu osôb z rizikových krajín.
Boj proti organizovanému zločin
Pri odhaľovaní nelegálnych aktivít organizovaného zločinu sa SIS zamerala tak na slovenské organizované skupiny, ktoré sa v súčasnosti venujú najmä ekonomickej trestnej činnosti, ako aj na cudzojazyčné skupiny, ktoré sa na Slovensku snažia výraznejšie etablovať po rozložení najvýznamnejších domácich zločineckých skupín, tie sa v súčasnosti okrem ekonomickej trestnej činnosti zameriavajú na pašovanie a obchod s drogami.
Medzi hlavné zdroje príjmov organizovaného zločinu na Slovensku patrí ekonomická kriminalita často spojená s korupciou – podvody s dotáciami, colné a daňové podvody, pašovanie a zmanipulované verejné obstarávania, o ktorých informujeme v samostatných kapitolách správy.
Ďalším významným zdrojom príjmov organizovaného zločinu v SR je drogová kriminalita. Slovensko nie je významnou cieľovou krajinou pašerákov drog, ale najmä tranzitným územím, resp. dočasným úložiskom v rámci drogových trás smerujúcich do krajín západnej Európy.
Prírodné drogy sú čoraz častejšie nahrádzané lacnými syntetickými, ktoré sú stále dostupnejšie a predstavujú rastúce riziko. V rámci boja proti organizovanému zločinu je zvýšená spravodajská pozornosť trvale venovaná trestnej činnosti na slovensko-ukrajinskej štátnej hranici. Na tejto hranici pôsobí viacero zločineckých skupín, ktoré spolupracujú s ukrajinskými zločineckými skupinami zo Zakarpatskej oblasti pri pašovaní tovarov, organizovaní nelegálnej migrácie, obchodovaní s falošnými dokladmi a bankovkami a obchodovaní so zbraňami a drogami.
V súvislosti s násilnou trestnou činnosťou SIS získala poznatky o páchateľoch a objednávateľoch vrážd, o nátlaku fyzickým ublížením, páchateľoch lúpeží, vyhýbaní sa nástupu trestu odňatia slobody, miestach úkrytu hľadaných osôb, vyhrážaní fyzickou likvidáciou a o iných nelegálnych aktivitách.
SIS spravodajsky rozpracovala aktivity tých domácich a zahraničných osôb, ktorých trestná činnosť mohla súvisieť s organizáciou vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky. V rámci tohto úsilia došlo k intenzívnej výmene informácií s partnerskými spravodajskými službami. Získané poznatky služba odstúpila zákonným príjemcom.
SIS sa dlhodobo zameriava na viaceré balkánske, rusko-jazyčné a ázijské organizované skupiny, ktorých aktivity v EÚ sú aj predmetom bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce spravodajských služieb európskych krajín a služba na nich participuje.
V kontexte korupčných aktivít organizovaného zločinu boli získané informácie týkajúce sa podozrení, že predstavitelia niektorých zločineckých skupín udržiavali kontakty, resp. spolupracovali s niektorými predstaviteľmi súdnej moci a polície.
V súvislosti s uvoľnením vízového režimu pre občanov Ukrajiny doteraz SIS v súvislosti s organizovanou kriminalitou na území SR nezaznamenala výraznejšiu negatívnu zmenu. Riziko však predstavuje skutočnosť, že k maďarským, slovenským a poľským hraniciam na Ukrajine sa spolu s obyvateľmi z krízových oblastí na východnej Ukrajine sťahujú aj členovia skupín organizovanej kriminality, ktoré sa v členských štátoch EÚ venujú obchodovaniu so zbraňami a drogami či rôznym formám majetkovej kriminality, napr. krádežiam automobilov.
Naďalej pretrvával záujem predstaviteľov medzinárodného organizovaného zločinu o vytváranie zázemia na Slovensku, pričom jeden zo spôsobov legalizácie ich pobytu bolo zakladanie firiem so zahraničným kapitálom a fiktívne zamestnávanie cudzincov v nich.
Obchod s výrobkami obranného priemyslu a proliferácia
SIS v roku 2018 získavala poznatky o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu (VOP), obchodných transakciách so strelnými zbraňami a strelivom, legálnosti ich nadobúdania a držby, ako aj o proliferácii položiek dvojakého použitia a iných nebezpečných materiálov. Príslušným štátnym orgánom boli odstúpené viaceré informácie o podozreniach na porušenie platnej legislatívy alebo nezákonného konania. Služba monitorovala obchodné transakcie a nakladanie s kontrolovanými tovarmi, technológiami a službami na území SR, rovnako aj aktivity slovenských fyzických alebo právnických osôb, ktoré boli realizované v zahraničí. V tomto smere prebiehala intenzívna spolupráca so slovenskými štátnymi orgánmi v rámci licenčných konaní pri schvaľovaní obchodov s VOP alebo pri preverovaní obchodných a finančných transakcií s výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a pri obchodovaní s položkami dvojakého použitia.
V roku 2018 SIS zaujala stanovisko k 862 žiadostiam o vydanie licencií na zahraničnú obchodnú činnosť s VOP a k 87 žiadostiam v súvislosti s obchodmi s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov. SIS sa vyjadrila aj k desiatim žiadostiam o vydanie povolenia na vývoz položiek s dvojakým použitím.
Prioritne boli monitorované obchodné transakcie s VOP do regiónov, v ktorých prebiehajú ozbrojené konflikty a do štátov, kde hrozí zvýšené riziko ich nežiadúceho reexportu. Spravodajská pozornosť bola zároveň venovaná obchodom s VOP, do ktorých boli zapojené rizikové subjekty, ktoré sa na nich priamo alebo nepriamo podieľali ako sprostredkovatelia.
Veľmi dôležitá je v kontexte obchodovania s VOP identifikácia skutočného konečného užívateľa. Boli zaznamenané prípady, keď napriek deklaráciám príslušných zahraničných partnerov existovali pochybnosti o tom, že predmetné VOP sú skutočne určené pre túto krajinu. V niektorých prípadoch bolo zaznamenané predloženie falošných certifikátov konečných užívateľov. Taktiež boli zaregistrované snahy záujmových osôb o získanie zbraní a munície, pri ktorých existovalo podozrenie, že sú určené pre neoficiálne, resp. mimovládne vojenské skupiny alebo pre teroristické organizácie.
Predmetom záujmu SIS boli aj prípady krádeží vojenského materiálu z materiálových zásob Ozbrojených síl SR a podozrenia z nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami jednotlivcov aj organizovaných skupín.
V priebehu roku 2018 SIS pokračovala v monitorovaní obchodov s položkami dvojakého použitia s cieľom zvýšenia povedomia o tejto oblasti, aby sa preventívnymi opatreniami mohli znížiť riziká vyplývajúce z ich možného zneužitia na rozvoj jadrového a raketového programu rizikových krajín. Viaceré zahraničné embargované a sankcionované subjekty sa prostredníctvom nastrčených a krycích subjektov pokúšali získavať výrobky zaradené medzi položky s dvojakým použitím. Stále častejšie sa objavujú ako deklarovaní koneční užívatelia takzvané tranzitné krajiny, ktoré buď majú dobré bilaterálne zahraničnopolitické vzťahy s rizikovými štátmi, alebo nemajú zavedené také zákonné pravidlá a procesy, ktoré by zamedzili vývozu v SR kontrolovaných tovarov do rizikových regiónov.
SIS v súvislosti s bojom proti proliferácii aktívne pôsobila aj v rámci medzinárodnej multilaterálnej spolupráce.
Spravodajská pozornosť bola naďalej venovaná problematike zbraní kategórie D (napr. flobertové, expanzné, perkusné zbrane). V zmysle platnej slovenskej legislatívy bolo možné aj počas roku 2018 väčšinu strelných zbraní kategórie D legálne vyrobiť úpravou zo zbraní kategórie A, B, C, resp. ich nanovo vyrobiť z identických hlavných častí uvedených kategórií zbraní. Pri týchto strelných zbraniach naďalej pretrvávalo vysoké riziko ich spätného sfunkčnenia, zneužitia, zložitej vystopovateľnosti a nedostatočnej kontroly zo strany štátnych orgánov SR. V kontexte rozličnej právnej úpravy tejto oblasti v iných krajinách EÚ a najmä prísnejšieho posudzovania zbraní kategórie D, ktoré sú v SR legálne predávané, boli vo viacerých prípadoch takéto zbrane pri ich vývoze mimo územia Slovenska už považované za nelegálne. Aj v roku 2018 boli v zahraničí (napr. v Poľsku, Českej republike, Švédsku a v Taliansku) zadržané viaceré strelné zbrane, ktoré pochádzali zo SR. Tieto zbrane boli vo všetkých prípadoch pôvodne upravené v zmysle platných slovenských predpisov na zbrane kategórie D a následne legálne odpredané. SIS v tejto oblasti dlhodobo spolupracuje s partnerskými spravodajskými službami. Predmetom spolupráce je najmä výmena informácií o rizikových nákupoch zbraní, pričom na jej základe už v zahraničí došlo k zadržaniu viacerých rizikových osôb a zbraní, a k odhaleniu množstva falošných, resp. už neexistujúcich identifikačných dokladov, ktoré boli aj naďalej protiprávne využívané pri nákupoch zbraní kategórie D na území SR.
Vo svete pretrvávalo riziko možného zneužitia voľno predajných bezpilotných prostriedkov rôznymi teroristickými skupinami či jednotlivcami pri uskutočnení teroristických útokov alebo pri ich príprave. V štátoch EÚ sa nachádzajú osoby, ktoré sa vrátili z bojových zón v oblasti Sýria/Irak, kde bolo zaznamenané úspešné použitie dronov v bojoch a pri teroristických útokoch. Drony sa nedajú detekovať bežnými radarmi a na ich odhalenie a elimináciu je potrebná špeciálna technika. V EÚ (vrátane SR) je možné bez obmedzenia zakúpiť rôzne cenovo dostupné typy dronov, prakticky využiteľných pri teroristických útokoch. Prípadnú následnú identifikáciu útočníka sťaží skutočnosť, že predajcovia dronov nie sú povinní viesť evidenciu predaných kľúčových komponentov alebo celých dronov. Napriek existujúcemu zákonnému rámcu používania dronov vo verejnom priestore nie sú priestupky spáchané s dronmi v súčasnosti považované za spoločensky nebezpečné a aj z vyššie uvedených technických dôvodov je problematické stíhanie ich páchateľov. Služba v roku 2018 uskutočnila prednášky pre viaceré orgány štátnej správy, kde poukázala na riziká zneužitia bezpilotných prostriedkov a aj na možnosti ochrany a obrany voči nim.
Extrémistická scéna
V roku 2018 hlavní predstavitelia a sympatizanti slovenskej pravicovo-extrémistickej (PEX) scény zameriavali svoje aktivity najmä na posilňovanie svojho politického a spoločenského vplyvu.
Prezentačnými témami PEX v hodnotenom období ostali kritika vlády SR a členstva SR v euroatlantických štruktúrach, v období predvolebnej kampane do orgánov samosprávy obcí výraznejšie rezonovala aj protirómska a protiimigračná agenda.
SIS v priebehu roka informovala príjemcov zo zákona o podozreniach z extrémistických trestných činov zo strany predstaviteľov PEX scény týkajúcich sa napr. obchodovania s extrémistickým materiálom na internete, hanobenia štátnych symbolov, resp. prezentácie extrémistických symbolov a hesiel na verejnosti. Tieto poznatky prispeli k vzneseniu viacerých obvinení z trestných činov extrémizmu voči členom PEX. Kritika vedenia trestných stíhaní členov PEX sa následne stala agendou virtuálnych aj verejných aktivít PEX.
SIS v hodnotenom období informovala externých príjemcov aj o aktivitách novej medzinárodnej nacionalistickej organizácie s názvom „Hnutie identity“.
V roku 2018 predstavitelia PEX utlmili aktivity súvisiace s organizovaním koncertov PEX hudobných skupín na území SR.
SIS informovala externých príjemcov o možných rizikách zo strany radikálnych futbalových fanúšikov (tzv. hooligans) na futbalových štadiónoch a mimo nich. V tejto súvislosti SIS upozornila na podozrenia z tolerovania extrémistických prejavov zo strany organizátorov, ako aj na ďalšie formy ich zlyhaní pri organizovaní futbalových zápasov, a to aj v kontexte účasti slovenských futbalových klubov v európskych klubových súťažiach, čo mohlo poškodzovať dobré meno SR v zahraničí.
V roku 2018 SIS monitorovala aktivity neregistrovaných zoskupení, ktorých členovia sa zameriavali najmä na nábor nových členov a zvyšovanie úrovne branných výcvikov.
SIS monitorovala dva prejazdy ruského motorkárskeho klubu Noční vlci (NV) cez územie SR, počas ktorých nedošlo k porušeniu právneho poriadku SR. V súvislosti s aktivitami NV na území SR SIS hodnotila aj bezpečnostné riziká spojené s otvorením slovenskej pobočky NV pod názvom Noční vlci Europa v júni 2018 v obci Dolná Krupá, okr. Trnava.
Predstavitelia ľavicovo-extrémistickej scény (LEX) v SR sa v roku 2018 sústredili predovšetkým na kritiku a diskreditáciu predstaviteľov slovenskej PEX scény, ochranu práv cudzincov a komunity lesieb, gejov, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI). V rámci aktivít slovenských LEX sa objavili aj nové témy, napr. podpora kurdských vojenských aktivít v Sýrii, boj za rodovú rovnosť alebo ekologické aktivity proti ťaženiu a spaľovaniu hnedého uhlia.
Pseudoreligiózne zoskupenia
V rámci spravodajského monitorovania aktivít škodlivých sektárskych zoskupení a pseudoreligióznych náboženských spoločenstiev pôsobiacich na území SR v roku 2018 sa SIS primárne zameriavala na subjekty, ktoré vyvíjali kontroverzné až rizikové aktivity, vrátane snáh o prenikanie do vzdelávacieho procesu na školách v SR či o psychickú manipuláciu svojich prívržencov.
SIS informovala externých príjemcov zo zákona o pokračujúcom úsilí jedného z rizikových subjektov o prienik do výchovno-vzdelávacieho procesu detí a mládeže, keď s ním prepojené združenie organizovalo na základných a stredných školách prednášky s protidrogovou tematikou. S podporou známych osobností kultúrneho a športového života, ktoré zrejme nemali vedomosť o prepojení uvedeného občianskeho združenia na sektárske zoskupenie, zrealizovalo mediálnu kampaň zameranú na získanie finančnej podpory a pozitívnu propagáciu svojej činnosti. Podobný modus operandi bol využitý aj pri snahách o prienik do ústavov na výkon väzby a trestu odňatia slobody v SR.
Ďalší z rizikových subjektov v roku 2018 pokračoval v ovplyvňovaní procesu svojej registrácie medzi štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, a to aj prostredníctvom kontaktov na vplyvné osobnosti zo SR, ako aj zo zahraničia. Rovnako predmetný subjekt pokračoval v angažovaní sa v projekte, zameranom na resocializáciu drogovo závislých osôb, pod krytím čoho mali jeho predstavitelia za cieľ získavať nových členov a pozitívne propagovať údajný charitatívny rozmer svojej činnosti.
Problematika sociálne vylúčených komunít
SIS informovala externých príjemcov zo zákona o pokračujúcich nelegálnych aktivitách občanov SR pôsobiacich v rámci sociálne vylúčených komunít, zameriavajúcich sa predovšetkým na obchodovanie s ľuďmi za účelom prostitúcie alebo nútenej práce, úžeru, prevádzačstvo, či predaj cestovných dokladov, najmä na východnom Slovensku.
V súvislosti s komunálnymi voľbami 2018 SIS upozornila externých príjemcov zo zákona na porušovanie noriem súvisiacich s výkonom funkcie verejného činiteľa a práce vo verejnom záujme u niektorých zástupcov obcí z radov sociálne vylúčených komunít.
Ochrana utajovaných skutočností a previerková činnosť pre externých žiadateľov
V roku 2018 sa SIS podieľala na procese výkonu bezpečnostných previerok vykonávaných Národným bezpečnostným úradom (NBÚ), Vojenským spravodajstvom (VS) a Policajným zborom (PZ). Informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovaných osôb a podnikateľov boli príslušným žiadateľom poskytované v rozsahu ustanovenom zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"). Podľa § 75 ods. 1 písm. e) zákona sa SIS podieľala aj na procese zhromažďovania informácií v súvislosti s posudzovaním sudcovskej spôsobilosti kandidátov na vymenovanie za sudcu, a to poskytovaním informácií NBÚ zo svojich evidencií.
SIS poskytovaním vyjadrení na základe žiadostí Úradu súkromných bezpečnostných služieb Prezídia PZ a krajských riaditeľstiev PZ participovala na procese posudzovania spoľahlivosti osôb preverovaných podľa § 14 ods. 4 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) a ďalej poskytovaním vyjadrení na základe žiadostí Dopravného úradu (divízia civilného letectva) na procese posudzovania spoľahlivosti osôb preverovaných podľa § 34a ods. 5 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
SIS taktiež poskytovala vyjadrenia Ministerstvu hospodárstva SR podľa § 5
ods. 2 a 4 zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného
priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so
žiadosťami spoločností o vydanie povolenia na obchodovanie a
sprostredkovateľskú činnosť s výrobkami obranného priemyslu.
Na základe žiadostí Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR v zmysle § 8a ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR v znení neskorších predpisov SIS zaslala v roku 2018 stanoviská k 399 žiadateľom o udelenie štátneho občianstva SR o skutočnostiach významných pre rozhodovanie podľa tohto zákona.
Na základe žiadostí Migračného úradu Ministerstva vnútra SR v zmysle § 19a ods. 9 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonala SIS administratívne previerky 256 osôb.
SIS realizovala administratívne previerky 26 270 osôb na základe žiadostí Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ v zmysle § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ochrana kyberpriestoru
V súvislosti s ochranou kyberpriestoru SIS v roku 2018 upozornila externých príjemcov zo zákona na viaceré IP adresy registrované v SR, ktoré mohli byť zneužité na kybernetické útoky. Ich prostredníctvom mohlo prichádzať k úniku dát z informačných systémov niektorých orgánov štátnej správy alebo ku skenovaniu zraniteľností informačných systémov, ktoré by mohli byť využité pri iných kybernetických útokoch v SR.
SIS sa v oblasti kybernetickej bezpečnosti sústredila aj na plnenie povinností, ktoré jej vyplývajú zo zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, kde v rámci pôsobnosti orgánov verejnej moci vystupuje ako ústredný orgán a buduje jeden zo štyroch CSIRT útvarov, ktorých prepojením sa zosilní ochrana strategických oblastí štátnej správy.
V oblasti ochrany kybernetického priestoru existuje predpoklad, že informačné siete na území SR budú cieľom kybernetických útokov naďalej zameraných najmä na získavanie rôznych informácií, resp. dát.
V rámci medzinárodnej spolupráce sa SIS zameriavala na pretrvávajúce incidenty infiltračných kampaní elektronickej špionáže, ktoré využívali rôzne varianty škodlivých kódov. Niektoré hackerské kampane orientované na používané informačné systémy v SR vzbudzovali podozrenie, že sú podporované zo strany spravodajských služieb cudzej moci.
2.2 Ekonomická oblasť
Korupcia a klientelizmus
SIS v roku 2018 získala informácie a spravodajské signály o podozreniach týkajúcich sa korupcie štátnych zamestnancov, zástupcov miestnej samosprávy a manažérov spoločností s majetkovou účasťou štátu. Išlo najmä o podozrenia z netransparentného prideľovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a fondov EÚ, alebo z manipulovania verejných obstarávaní v prospech preferovaných uchádzačov o zákazky financované z verejných zdrojov. Prípady možnej korupcie boli zaznamenané aj v rámci pôsobenia finančnej správy, polície a súdov.
Na úrovni miestnej samosprávy SIS získala poznatky o niekoľkých podozreniach z korupcie a netransparentného udeľovania zákaziek, ktoré boli financované samosprávou alebo spolufinancované štátom. Išlo o zákazky týkajúce sa rekonštrukcie verejného osvetlenia, úpravy verejných priestranstiev, likvidácie nelegálnych skládok a dodávok tepla a vody pre mesto. Pri realizácii zákaziek dodávatelia fakturovali samosprávam aj vysoko nadhodnotené alebo fiktívne práce. Z takto získaných peňazí údajne boli vyplácané úplatky zainteresovaným osobám.
Podozrenie z korupcie bolo identifikované aj v procese poskytovania a čerpania nenávratných finančných príspevkov (NFP) z fondov EÚ na rozvojové projekty miestnej samosprávy. Získané informácie poukazovali na pretrvávajúce snahy určitých záujmových skupín participovať na realizácii projektov financovaných prostredníctvom NFP a na s tým spojené riziko manipulácie procesu verejného obstarávania v prospech týchto skupín. V tejto súvislosti boli príslušným štátnym orgánom zaslané informácie o viacerých podnikateľoch, ktorí údajne prostredníctvom svojich kontaktov na štátnych úradníkov a zástupcov samosprávy zabezpečovali schvaľovanie NFP na dohodnuté obecné projekty a tiež vybavovali netransparentné udeľovanie zákaziek na realizáciu týchto projektov vopred určeným firmám.
Zaznamenané boli tiež podozrenia z volebnej korupcie a spravodajská pozornosť bola zameraná aj na transparentnosť činností podnikov vo vlastníctve štátu a obcí.
V oblasti poskytovania poľnohospodárskych dotácií boli zaznamenané prípady pravdepodobného korupčného konania pri schvaľovaní dotácií a kontrole ich čerpania, vďaka čomu mohli ich poberatelia neoprávnene čerpať dotácie aj na plochy, ktoré neboli obhospodarované. S týmito prípadmi sa tiež spája korupcia pri prenájme štátnej poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola prenajímaná za podmienok nevýhodných pre štát.
SIS venovala pozornosť aj podozreniam z korupcie na polícii, súdoch a vo finančnej správe. Príjemcom boli napr. odstúpené poznatky o príslušníkoch Policajného zboru, ktorí údajne za úplatok spolupracovali so skupinami organizovaného zločinu pri pašovaní tovarov cez slovensko-ukrajinskú štátnu hranicu, poskytovali služobné informácie nepovolaným osobám a vyvíjali aktivity smerujúce k mareniu vyšetrovania trestnej činnosti spriaznených osôb.
Legalizácia príjmov z trestnej činnosti
Príjemcom boli odstúpené spravodajské poznatky o podozrení, že veľké sumy nelegálne nadobudnutých finančných prostriedkov mohli byť legalizované investíciami do drahých kovov. Investormi boli schránkové spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktoré drahé kovy vzápätí predávali a peniaze prevádzali opäť do zahraničia. Transakcie zahŕňali niekoľko firiem a bankových inštitúcií vo viacerých krajinách za účelom zámerného zneprehľadnenia tokov finančných prostriedkov.
SIS získala aj informácie o podozrivých a neprehľadných transakciách s investíciami a finančnými prevodmi medzi slovenskými a zahraničnými firmami vo veľkých objemoch. Tieto transakcie s veľkou pravdepodobnosťou súviseli so sofistikovanou legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a daňovými podvodmi.
Nehospodárne nakladanie s majetkom vo vlastníctve štátu a samosprávy
V danej oblasti SIS venovala spravodajskú pozornosť najmä podozreniam z poškodzovania hospodárskych záujmov štátu v štátnych energetických spoločnostiach. V tejto súvislosti SIS príjemcov informovala napr. o zhoršujúcej sa finančnej situácii v energetickej spoločnosti s významným majetkovým podielom štátu, ktorá by mohla viesť až k jej neschopnosti uhrádzať svoje záväzky.
Vo väzbe na realizáciou projektu dostavby významného energetického projektu boli príjemcovia informovaní o podozreniach z predražených alebo fiktívnych dodávok tovarov a služieb pri jeho realizácii a o rizikách, ktoré môžu viesť k navyšovaniu nákladov na projekt, k predlžovaniu termínov jeho ukončenia, ako aj o ďalších problémoch, sprevádzajúcich projekt.
SIS v hodnotenom období monitorovala viaceré podozrivé obchody s majetkom v obecnom vlastníctve a zaoberala sa aj podozreniami z poškodzovania záujmov štátu v štátnych spoločnostiach v súvislosti s uzatváraním dlhodobých nevýhodných kontraktov.
Colné, daňové a finančné podvody
Pri daňových podvodoch na spotrebných daniach došlo v posledných rokoch k obmedzeniu podvodov s liehom a pohonnými hmotami, predovšetkým v dôsledku viacerých zmien v slovenskej legislatíve, ktoré tento druh daňových podvodov výrazne obmedzili. Na základe spravodajských informácií SIS získaných v roku 2018 možno konštatovať, že medzi distribútormi, ktorí ukončili svoju činnosť, bolo viacero spoločností monitorovaných SIS v súvislosti s podozrením na ich účasť v daňových podvodoch s minerálnymi olejmi.
Príslušným štátnym orgánom služba v minulom roku zaslala viaceré informácie o organizátoroch daňových podvodov, ktorí prostredníctvom siete navzájom prepojených spoločností krátili daň z pridanej hodnoty (DPH) a daň z príjmov právnických osôb alebo neoprávnene čerpali nadmerné odpočty DPH. Spravodajské informácie sa týkali aj pašovania cigariet, nelegálnej výroby a predaja nezdanených liehovín, cigariet a minerálnych olejov.
Najzávažnejšie daňové podvody s odpočtami DPH páchajú v súčasnosti organizované siete navzájom prepojených a spolupracujúcich obchodných spoločností, ktoré často pôsobia na území viacerých štátov, čo sťažuje odhaľovanie a dokazovanie ich trestnej činnosti. Pri odhaľovaní daňovej trestnej činnosti boli zaznamenané aj prípady, keď s organizátormi daňových podvodov pravdepodobne spolupracovali aj zamestnanci Finančnej správy SR.
Služba informovala príjemcov o distribúcii cigariet vyrobených na nelegálnych linkách na západnom Slovensku. V rámci odhaľovania trestnej činnosti súvisiacej s distribúciou nezdanených cigariet SIS získala a zákonným príjemcom odstúpila aj informácie o dovoze pašovaných cigariet na územie SR z Ukrajiny a z Maďarska.
V poslednom období došlo k výraznému zefektívneniu spolupráce SIS s Kriminálnym úradom Finančnej správy (KÚFS), najmä čo sa týka zrýchlenia výmeny informácií týkajúcich sa daňovej a colnej kriminality. Paralelne SIS v tejto oblasti zintenzívnila aj spoluprácu so zahraničnými spravodajskými službami.
Zahraničné hospodárske vzťahy SR
SIS sa v kontexte zahraničných obchodných vzťahov dlhodobo sústreďuje najmä na identifikáciu a prognózu hroziaceho prerušenia alebo vážnejšieho zníženia dodávok zemného plynu z Ukrajiny do SR a hrozbu presmerovania tranzitu plynu mimo územia SR. Pri svojich hodnoteniach sa zameriavala najmä na posúdenie stability dodávok a tranzitu plynu počas zimnej vykurovacej sezóny, kedy môže mať ich zníženie, resp. prerušenie vážny dosah na ekonomiku a obyvateľstvo SR.
V uplynulej vykurovacej sezóne 2017/2018 bolo samostatným rizikovým faktorom ukončenie arbitrážneho sporu medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftohazom. Odôvodnené obavy z možnej neočakávanej reakcie niektorej zo sporných strán na výsledky arbitráže sa čiastočne potvrdili začiatkom marca 2018, kedy došlo ku krátkodobému narušeniu štandardného priebehu tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. SIS v tejto súvislosti príjemcom odstúpila niekoľko analytických informácií, v ktorých o. i. prognózovala ďalší vývoja tranzitu ruského plynu do Európy a zhodnotila rizikové faktory vyplývajúce z pokračujúceho právneho sporu medzi spomenutými spoločnosťami.
Služba posudzovala riziko prerušenia tranzitu plynu aj v aktuálne prebiehajúcej vykurovacej sezóne 2018/2019 a informovala zákonných príjemcov o možných rizikových faktoroch.
SIS sa venovala aj problematike presmerovania tranzitu ruského zemného plynu mimo územia Slovenska po roku 2020 v súvislosti s výstavbou nových plynovodov na prepravu ruského plynu do Európy – Severný prúd 2 a Turecký prúd.
Vzhľadom na to, že dostavba plynovodu Severný prúd 2 je čoraz pravdepodobnejšia, SIS analyzovala dôsledky prípadného presmerovania tranzitu a alternatívne možnosti využitia existujúcej tranzitnej plynovodnej sústavy.
2.3 Zahraničnopolitická oblasť
Ukrajina
Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch SIS venovala osobitnú pozornosť situácii na Ukrajine, ktorá je krízovou oblasťou s prebiehajúcim ozbrojeným konfliktom v priamom susedstve SR. Služba sa zamerala predovšetkým na vnútropolitické dianie a bezpečnostnú situáciu v krajine, vrátane území samozvaných, tzv. ľudových republík Doneckej a Luhanskej a na vyhliadky na politické riešenie konfliktu medzi vládou a proruskými povstalcami.
Bezpečnostná situácia na východe krajiny zostala v podstate bezo zmeny. Na oboch stranách línie kontaktu na dennej báze pokračovali ozbrojené strety nízkej intenzity s použitím zakázanej vojenskej techniky. Udalosti ako prijatie zákona o reintegrácii Donbasu, zmena tzv. protiteroristickej operácie na Operáciu spoločných síl či zmena vo vedení tzv. Doneckej ľudovej republiky nepriniesli žiaden podstatný pokrok v riešení konfliktu a nezlepšili ani vyhliadky na dlhodobo udržateľné zlepšenie situácie v predmetnej oblasti Ukrajiny.
Situácia na ukrajinskej vnútropolitickej scéne bola poznačená pomalým tempom reforiem, pretrvávajúcou korupciou a napätím medzi kľúčovými politickými subjektmi v súvislosti s blížiacimi sa prezidentskými a parlamentnými voľbami v roku 2019. Zintenzívňovala sa snaha prezidenta Petra Porošenka koncentrovať moc vo svojich rukách, ako aj zvýšiť svoju klesajúcu popularitu nastoľovaním nových tém, ako napríklad jazykový zákon či nezávislosť ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Viacerí ukrajinskí politickí predstavitelia, vrátane oligarchov, sa snažili upevniť si kontrolu nad médiami, aby mohli cielene ovplyvňovať verejnú mienku. Vývoj na ukrajinskej vnútropolitickej scéne nevygeneroval jasného favorita prezidentských volieb v marci 2019 či parlamentných v októbri 2019.
Osobitnú pozornosť SIS venovala nacionalistickej radikálnej politickej scéne, ktorá je síce roztrieštená a nemá silnú podporu verejnosti, je však prepojená s paramilitantnými organizáciami, ktoré pre Ukrajinu predstavujú vážne bezpečnostné riziko. Vo vzťahoch s Ruskou federáciou došlo ku kulminácii napätia v Azovskom mori, ktoré v závere roka 2018 vyvrcholilo stretom námorných síl Ruska a Ukrajiny v oblasti Kerčského prielivu a vyústilo do dočasného zavedenia stanného práva vo vybraných prihraničných oblastiach Ukrajiny.
Ruská federácia
SIS pokračovala v monitorovaní vývoja na ruskej vnútropolitickej scéne a procesov prebiehajúcich v ruskej spoločnosti najmä v súvislosti so zahraničnopolitickými aktivitami, orientovanými smerom k euroatlantickému spoločenstvu, ktoré Rusko naďalej považovalo za svojho hlavného geopolitického rivala a za hrozbu pre svoju bezpečnosť a stabilitu.
Služba sa sústredila na prezidentské voľby z 18. 3. 2018, ktoré sa aj vďaka masívnemu zapojeniu štátnych inštitúcií, vrátane cielenej motivačnej kampane zameranej na vybrané skupiny voličov (príslušníci silových zložiek, pracovníci verejnej a štátnej správy a pod.), skončili presvedčivým víťazstvom doterajšieho prezidenta Vladimíra Putina. Súčasný vládnuci režim tak získal na obdobie ďalších šesť rokov silný politický mandát pokračovať v realizácii už nastolenej vnútornej a zahraničnej politiky. Tendenciu ku kontinuite potvrdilo aj vymenovanie novej vlády, ktorá si do značnej miery zachovala štruktúru i personálne obsadenie svojej predchodkyne.
Ďalšou významnou vnútropolitickou udalosťou boli regionálne a komunálne voľby v septembri 2018. Kým v Moskve skončili podľa očakávania víťazstvom Putinovho blízkeho spolupracovníka a úradujúceho primátora Sergeja Sobjanina, na vidieku, predovšetkým v ázijskej časti Ruska, ich ovplyvnila nepopulárna reforma dôchodkového systému. Výsledky volieb potvrdili trend poklesu preferencií vládnej strany Jednotné Rusko, ktorá okrem iného stratila tri gubernátorské posty, čo v podmienkach RF nemá precedens.
Zahraničná politika Ruskej federácie bola prioritne orientovaná na potvrdenie veľmocenského statusu, posilňovanie vplyvu na Blízkom východe a v severnej Afrike a kládla dôraz na budovanie aliancií a spojenectiev s aktérmi (najmä štáty BRICS), ktorí by mohli prispieť k budovaniu nového multipolárneho medzinárodného poriadku.
Západný Balkán
SIS v hodnotenom období monitorovala situáciu na západnom Balkáne najmä vzhľadom na eurointegračné ambície štátov regiónu a pretrvávajúce problémy spôsobené zlými medzietnickými vzťahmi, politickou nestabilitou, rozsiahlou korupciou a súperením o moc. Významným faktorom ovplyvňujúcim vývoj v regióne boli aj pokusy o ovplyvňovanie politicko-bezpečnostnej situácie zo strany krajín mimo regiónu (najmä Ruskej federácie a Turecka), ako aj zvýšený vplyv radikálnej islamistickej ideológie.
V Srbsku SIS v danom období sledovala najmä vývoj spojený s konaním lokálnych volieb v hlavnom meste Belehrad v marci 2018. V nich získala väčšinu vládna Srbská pokroková strana prezidenta Aleksandra Vučića, čím si ešte viac upevnila svoje dominantné postavenie v krajine. Po neúspešných voľbách sa opozícia snažila zjednotiť, jej vplyv však zostal obmedzený. V zahraničnej politike srbská vláda vyvažovala vzťahy medzi Ruskom a Západom, čo bolo dané na jednej strane potrebou uspokojiť prorusky naladenú verejnú mienku a na druhej strane ekonomickou nevyhnutnosťou udržať dobré vzťahy s EÚ.
V Kosove aj naďalej pretrvávala nestabilná vnútropolitická situácia. Dianie vo vládnej koalícii bolo poznačené spormi medzi troma najvyššími ústavnými činiteľmi. Tie hrozili až pádom vlády, ku ktorému však nakoniec nedošlo, pretože žiadna z relevantných strán nemala záujem na konaní predčasných volieb. Po neprijatí Kosova do INTERPOL-u a oddialení vízovej liberalizácie došlo znova k zhoršeniu vzťahov medzi Kosovom a Srbskom, a to najmä v súvislosti so zavedením 100 % cla zo strany Kosova na tovary dovážané zo Srbska. Vzhľadom na nepriaznivú politickú situáciu je pravdepodobné, že dosiahnutie dohody o normalizácii vzťahov medzi Srbskom a Kosovom sa bude odďaľovať, pričom sú možné aj ďalšie bezpečnostné incidenty na severe Kosova.
V Macedónsku SIS sledovala komplikovaný vnútropolitický vývoj. Politické napätie sa vystupňovalo v júni 2018 po podpísaní dohody medzi Macedónskom a Gréckom o názve krajiny. Napriek neplatnému referendu o tejto dohode sa vládnej koalícii podarilo v parlamente získať tesnú ústavnú väčšinu a prijať tak ústavné zákony potrebné k zmene názvu krajiny na Republiku Severné Macedónsko. Dohoda zároveň otvorila pre Macedónsko cestu k začatiu prístupových rokovaní do NATO. V súvislosti s dynamizáciou prístupového procesu krajiny do NATO boli službou vyhodnocované aj aktivity Ruskej federácie voči Macedónsku.
V Bosne a Hercegovine (BaH) naďalej pretrvávala komplikovaná politická situácia. V rámci prebiehajúcej kampane pred voľbami v októbri 2018 opäť došlo k výraznému zintenzívneniu nacionalistickej a populistickej rétoriky. Vo voľbách uspeli predovšetkým tradičné nacionalistické strany ústavných národov BaH (Bosniaci, bosnianski Chorváti, bosnianski Srbi). Medzietnické vzťahy okrem autonomistických snáh Srbov komplikovali aj snahy Chorvátov o posilnenie svojho postavenia a ochranu národných práv najmä na úrovni jednej z entít BaH – Federácie BaH. SIS sa zamerala najmä na problematiku šírenia radikálnych foriem islamu a aktivity niektorých štátov, ktoré smerovali k posilňovaniu ich vplyvu v regióne.
V Čiernej Hore (ČH) venovala SIS pozornosť najmä príprave a priebehu prezidentských volieb uskutočnených v apríli 2018, ktorých víťazom sa v prvom kole stal predseda vládnej Demokratickej strany socialistov (DPS) Milo Ðukanović. V máji sa uskutočnili komunálne voľby v hlavnom meste Podgorici a vo viacerých okresoch, pričom DPS zvíťazila vo väčšine z nich (vrátane Podgorice). Do parlamentu sa po bojkote vrátil opozičný Demokratický front (DF), pričom trvalý návrat ostatných opozičných strán bol prerušený zadržaním lídra DF Nebojšu Medojevića. Prístup Ruskej federácie k Čiernej Hore sa po jej vstupe NATO zmenil a svoj vplyv sa snažila šíriť prostredníctvom „mäkkej sily“.
Krízové a konfliktové oblasti
SIS monitorovala vývoj konfliktu v Sýrii, kde sýrska vláda pokračovala v konsolidácii kontroly nad územiami, podarilo sa jej potlačiť ozbrojenú opozíciu a obnoviť kontrolu ďalších častí územia. Celkovo došlo k zníženiu intenzity konfliktu v centrálnej a južnej časti krajiny, situácia na severe zostáva stále napätá a môže eskalovať. Na severozápade, v provincii Idlib, došlo k zintenzívneniu bojov o vplyv medzi radikálnymi frakciami napojenými na al-Qáidu a sýrskymi frakciami spolupracujúcimi s Tureckom. Paralelne dochádzalo k incidentom medzi Tureckom, ktoré podľa dohôd uzavretých medzi Tureckom a Ruskou federáciou v Soči zodpovedá za situáciu v Idlibe, a sýrskymi provládnymi jednotkami, ktoré režim rozmiestnil pozdĺž hraníc tejto provincie. Zvýšilo sa tiež napätie pozdĺž turecko-sýrskej hranice na severovýchode Sýrie po tom, čo Turecko začalo hroziť ďalšou cezhraničnou operáciou proti pozíciám kurdských milícií.
S postupným utlmovaním konfliktu sa do popredia dostala téma rekonštrukcie krajiny. Sýria odmietala akékoľvek spájanie rekonštrukčnej pomoci s otázkou politickej tranzície režimu prezidenta Baššára al-Asada smerom k inkluzívnejšiemu politickému systému, ako to vyžaduje tzv. ženevský proces podporovaný OSN. Krajina trpela nedostatkom finančných zdrojov na rekonštrukciu a medzinárodní investori a ani zahraniční spojenci Sýrie (Ruská federácia a Irán) obnovu krajiny financovať nechceli. Rusko v tejto súvislosti propagovalo spájanie otázky ekonomickej pomoci Sýrii zo Západu s otázkou návratu utečencov do Sýrie.
Téma politického riešenia konfliktu (tzv. ženevský formát) sa dostala do úzadia. Režim nemal záujem o rokovania s opozíciou, ktorej klesala politická podpora z regiónu, vrátane Saudskej Arábie a Kataru. Funkčný zostával tzv. astanský formát, ktorý však primárne slúžil najmä na koordináciu záujmov Iránu, Ruska a Turecka. Sýrsky režim tak mohol pokračovať vo vojenskom riešení konfliktu.
SIS venovala pozornosť ďalšiemu vývoju situácie týkajúcej sa Iránu po tom, ako USA ako jeden z najvýznamnejších signatárov odstúpili od tzv. dohody o iránskom jadrovom programe (JCPOA) a opätovne uvalili na Irán tvrdé ekonomické sankcie. Sankčné opatrenia vo veľkej miere zasiahli hlavný zdroj príjmov iránskeho štátneho rozpočtu a spôsobili prudký prepad meny, čo sa spoločne s ďalšími štrukturálnymi problémami iránskej ekonomiky prejavilo na rapídnom zhoršení sociálnej situácie. Sociálne problémy vyústili do nepokojov a celoštátnych protestov proti hospodárskej politike prezidenta Hasana Rúháního, ale neviedli k zásadnejšiemu oslabeniu stability iránskeho vládneho režimu. Vládnuci reformisti a opoziční konzervatívci využívali nespokojnosť obyvateľstva k posilňovaniu vlastných pozícií, ale zhodovali sa na tom, že zodpovednosť za vzniknutú situáciu nesie vonkajší nepriateľ (USA) a jeho snaha destabilizovať krajinu. Iránske bezpečnostné sily naďalej zostávali hlavným garantom stability režimu.
SIS sledovala v roku 2018 dianie v Turecku, kde prezident Recep Erdogan pokračoval v stabilizácii svojej pozície dekrétmi posilňujúcimi jeho právomoci v oblasti obrany, bezpečnosti a monetárnej politiky, ale aj dosadzovaním lojálnych osôb a rodinných príslušníkov do kľúčových funkcií. Po víťazstve R. Erdogana a jeho Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) v predčasných prezidentských a parlamentných voľbách (24. 6. 2018) si prezident vytvoril podmienky na zavŕšenie procesu transformácie parlamentného politického systému na prezidentský. Napriek zjavnej kríze vo vzťahoch so Západom však v hodnotenom období zostalo pre Turecko ekonomickou strategickou prioritou udržanie vzťahov s EÚ a v bezpečnostnej politike udržanie funkčných vzťahov s NATO.
SIS priebežne informovala o chronicky nestabilnej situácii v Líbyi, ktorá zostala zdrojom bezpečnostných hrozieb tak pre krajiny severnej Afriky, ako aj pre EÚ. Trendy vývoja líbyjskej krízy zostávali naďalej prevažne negatívne a vnútropolitická situácia extrémne zložitá a nestabilná. Konsolidácii politických pomerov bránili sporná legitimita a vzájomná rivalita politických frakcií, intenzívny boj o moc a strategické energetické zdroje krajiny, ako aj tendencie lokálnych politických, náboženských, etnických a ozbrojených skupín uprednostňovať vlastné parciálne ciele pred záujmami štátu. Kľúčovými výzvami v oblasti bezpečnosti zostávali absencia riadnej armády a výkonných bezpečnostných zložiek, dominancia lokálnych autonómnych ozbrojených skupín, permanentná konfrontácia medzi nimi a prítomnosť teroristických skupín na území Líbye. Rastúca frustrácia obyvateľstva, ktorá bola odrazom dlhoročnej stagnácie politického procesu, negatívneho vplyvu lokálnych ozbrojených konfliktov na bezpečnosť a životný štandard v krajine, ako aj kumulácia afrických migrantov v pobrežných mestách, predstavovali permanentné riziko prepuknutia sociálnych nepokojov a nárastu migrácie Líbyjčanov do EÚ.
V Egypte SIS monitorovala udalosti so zásadným významom pre ďalší vnútropolitický vývoj krajiny. Najvyššou prioritou egyptského režimu zostala vnútorná bezpečnosť štátu, pričom pokračoval trend udržiavania vnútropolitickej stability na úkor základných politických práv a slobôd. Legislatívnymi zmenami sa stabilizovala mocenská prevaha vlády voči opozícii vrátane zakázaného Moslimského bratstva. Činnosť opozície bola obmedzená prakticky na minimum bez schopnosti mobilizovať svojich prívržencov. V krajine pokračovali ekonomické reformy a aj napriek tomu, že nálady verejnosti odrážali nepriaznivý socioekonomický status veľkej časti obyvateľstva, protestný potenciál spoločnosti zostal nízky v dôsledku systematického potláčania odporu zo strany vládnuceho režimu a v dôsledku apatie obyvateľstva. Bezpečnostná situácia bola naďalej hodnotená ako nestabilná pre teroristické útoky a prebiehajúcu protiteroristickú kampaň bezpečnostných zložiek, ktorá je vedená s cieľom eliminovať radikálne islamistické skupiny, predovšetkým egyptskú odnož Daesh. SIS informovala príjemcov o pokračujúcej snahe Egypta o diverzifikáciu svojho portfólia vo vojensko-technologickej a komerčnej sfére.
SIS v kontexte monitorovania vývoja tokov ekonomicky motivovanej migrácie do Európy venovala pozornosť predovšetkým vývoju v Tunisku a Maroku, ktoré boli v minulosti považované za stabilné krajiny prijímajúce dostatočné opatrenia na potláčanie nekontrolovanej migrácie. V Tunisku služba zaznamenala zvýšené riziko nestability v súvislosti so zhoršením aj tak zlej sociálnej situácie obyvateľstva a občianskymi nepokojmi po zavedení nepopulárnych ekonomických reforiem. V Maroku sa zvýšilo napätie v dôsledku masových protivládnych protestov, ktoré boli zapríčinené nespokojnosťou s neriešením sociálnych problémov. Bezpečnostné riziko predstavoval aj možný návrat niekoľkých stoviek zahraničných bojovníkov zo Sýrie a Líbye a možné rozšírenie protestov, ktoré však nakoniec zostali lokálne obmedzené a nezasiahli celú krajinu.
V sledovanom období SIS svoju pozornosť venovala aj aktivitám Číny. Rapídne rastúca ekonomická sila Číny a jej investičné možnosti sa odrážali v jej čoraz asertívnejšej zahraničnej politike. Zo strany viacerých krajín, ktorým Čína ponúkla participáciu na infraštruktúrnych projektoch alebo tam chcela investovať do strategických odvetví, narastali obavy z toho, že čínske investície by z dlhodobého hľadiska mohli byť rizikové pre ich národnú bezpečnosť. Dôvodom obáv bolo najmä to, že by čínska strana v budúcnosti mohla využiť svoj ekonomický vplyv aj ako nátlakový nástroj zahraničnej politiky. Čína preto čelila častejším obštrukciám zo strany viacerých štátov pri jej snahách o investovanie v nich a o akvizície miestnych spoločností. Opatrnejší prístup týchto štátov sa pravdepodobne ešte prehĺbi, čo bude značne komplikovať napr. čínske snahy o preberanie spoločností zaoberajúcich sa najvyspelejšími technológiami.
V rámci „Iniciatívy pás a cesta“ Čína aktívne pôsobila najmä na africkom kontinente, pričom tieto aktivity boli ich kritikmi vnímané ako „neokolonializmus“. Hoci Čína prezentovala túto iniciatívu ako rozvojovú pomoc pre africké krajiny, s ňou spojená vysoká investičná záťaž niektorých afrických krajín môže v budúcnosti predstavovať problém pre dlhodobú udržateľnosť ich štátnych financií. Čína zároveň pozdĺž predmetného ekonomického koridoru rozmiestňovala svoje vojenské a námorné sily.
Zvýšená teroristická hrozba voči občanom SR v turistických destináciách
V rámci monitorovania nestabilnej politicko-bezpečnostnej situácie v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky SIS zároveň vyhodnocovala možné bezpečnostné hrozby voči občanom SR a občanov ďalších štátov EÚ nachádzajúcich sa v tomto regióne, a to najmä v súvislosti s aktivitami teroristických skupín pôsobiacich v štátoch východného a južného Stredomoria a politickou nestabilitou, ktorá by mohla vyústiť do rozsiahlych nepokojov ohrozujúcich bezpečnosť západných občanov.
Vďaka prísnym bezpečnostným opatreniam, ako aj v dôsledku vojenskej porážky Daesh v Sýrii a Iraku sa v hodnotenom období všeobecné riziko teroristických útokov v turisticky atraktívnych regiónoch južného a východného Stredomoria znížilo, a to najmä v Turecku, ktoré bolo mimoriadne zraniteľné najmä pre svoju geografickú blízkosť k tzv. kalifátu v Sýrii a Iraku. V oblastiach s aktívnymi lokálnymi odnožami teroristických skupín a vysokým počtom navrátilcov bojujúcich v minulosti v radoch džihádistických organizácií však hrozba útokov naďalej pretrvávala. Intenzívna bola naďalej aj mediálna propaganda Daesh a al-Qáidy podnecujúca na vykonávanie útokov proti západným záujmom vrátane útokov na turistickú infraštruktúru.
Medzi najrizikovejšie oblasti patril Egypt, kde na Sinajskom polostrove pretrvávalo vysoké riziko ozbrojených útokov na konvoje a turistické rezorty alebo únosov zahraničných turistov. Sinajský polostrov a najmä jeho severná oblasť boli naďalej operačným priestorom egyptskej odnože Daesh – Provincia Sinaj.
Zvýšené riziko pretrvávalo aj v Tunisku, kde primárnu bezpečnostnú hrozbu predstavovali lokálne teroristické bunky hlásiace sa k Daesh a jeho sympatizanti, ktorí operovali samostatne alebo v malých skupinách mimo pozornosti úradov a navrátilci zo Sýrie, Iraku a Líbye. Spiace bunky Daesh boli prítomné aj v pobrežných severovýchodných a východných regiónoch, kde sú situované dovolenkové rezorty a kultúrne pamiatky navštevované turistami.
V Turecku vyplývala hlavná bezpečnostná hrozba z pokračujúcich bojov na severe Sýrie a z pretrvávajúceho konfliktu s kurdskými militantmi na juhovýchode krajiny. Aj napriek oslabeniu Daesh boli zaznamenané indície o plánoch útokov jej priaznivcov proti západným diplomatickým misiám v Turecku a turistom v Istanbule.
V Maroku relatívne efektívny bezpečnostný aparát doteraz dokázal zabrániť vzniku väčších teroristických organizácií. SIS však napriek tomu konštatovala zvýšené riziko teroristického útoku v krajine zo strany jednotlivcov a malých buniek inšpirovaných džihádistickou ideológiou, ktoré potvrdil aj útok z decembra 2018, pri ktorom boli zavraždené dve občianky Švédska.
Hybridné hrozby
SIS venovala pozornosť tzv. hybridným hrozbám – nevojenským nepriateľským aktivitám vedeným štátnymi a neštátnymi aktérmi. Euroatlantické spoločenstvo bolo cieľom primárne vplyvových a propagandistických aktivít, ktorých zámerom bolo oslabenie súdržnosti EÚ a NATO a ovplyvňovanie vnútornej politiky a nálad verejnosti členských štátov týchto organizácií. Propagandistické kampane boli realizované najmä prostredníctvom tzv. alternatívnych médií a zameriavali sa na šírenie nepravdivých správ alebo dezinformácií s cieľom zdiskreditovať EÚ a NATO ako nedôveryhodné organizácie a členstvo v nich ako poškodzujúce záujmy národných štátov – ich členov. Kampane sa snažili prehlbovať nedôveru verejnosti voči štátnym inštitúciám a politickému zriadeniu ako takému a prehlbovať existujúce rozdiely medzi rôznymi socioekonomickými, etnickými alebo náboženskými skupinami, čo vytvára podmienky na to, aby boli neskôr ľahšie manipulovateľné a znížila sa tak odolnosť štátu voči vonkajšiemu zasahovaniu.
SR doteraz nebola predmetom intenzívnejšej, špecificky zameranej hybridnej kampane niektorého zo štátnych alebo neštátnych aktérov a nebolo proti nej zaznamenané ani použitie agresívnejších prostriedkov ako sú rozsiahle kyberútoky zamerané na znefunkčnenie infraštruktúry, priama podpora extrémistov, či masívna snaha získavať citlivé informácie (napr. mailovú komunikáciu politicky činných osôb), ktoré môžu byť manipulované a využiteľné pri diskreditácii a oslabení politických síl, ktoré nevyhovujú záujmom útočníkov.
V SR Ruská federácia vyvíjala aktivity, ktoré boli primárne zamerané na udržiavanie sympatií slovenskej verejnosti voči Rusku, jeho kultúre a politike a na oslabenie síl otvorene skeptických či kritických voči Rusku. Ruská strana sa tiež usilovala vyvolať dojem pred vlastným domácim a aj zahraničným publikom, že SR je blízkym spojencom Ruska, ktorý ako člen NATO a EÚ rešpektuje a chápe ruské záujmy.
Záujem o ovplyvňovanie verejnej a odbornej mienky vo svoj prospech v štátoch EÚ prejavovala aj Čína. Čínska vláda plánovala vytvorenie globálne zameraných think tankov, ktorých úlohou by bola prezentácia čínskeho pohľadu na aktuálne medzinárodné otázky, formovanie verejnej mienky a zber informácií.
SIS pri riešení problematiky hybridných hrozieb intenzívne spolupracovala s partnerskými spravodajskými službami a najmä so spravodajskými štruktúrami EÚ a NATO, ktorým odstupovala informácie, na základe ktorých bola vyhodnocovaná situácia v oblasti hybridných hrozieb na úrovni celej EÚ a formované opatrenia v oblasti boja proti týmto hrozbám.
3. Spolupráca so štátnymi orgánmi a plnenie informačnej povinnosti
V roku 2018, podobne ako v minulých rokoch, naďalej prebiehala štandardná spolupráca SIS s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátu a inými štátnymi inštitúciami SR. Intenzívna medzirezortná spolupráca sa týkala najmä zabezpečenia bezpečnosti SR, ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a ochrany zahraničnopolitických i hospodárskych záujmov štátu. Prostredníctvom oficiálnych vonkajších služobných stykov SIS aktívne spolupracovala najmä s Kanceláriou Národnej rady SR, Kanceláriou prezidenta SR, Úradom vlády SR, ústrednými orgánmi štátnej správy SR, ako aj s ďalšími štátnymi úradmi a inštitúciami SR. SIS sa aktívne zapájala do činnosti viacerých medzirezortných pracovných (expertných) skupín vytvorených na riešenie úloh v oblasti boja proti terorizmu, nelegálnej migrácii, extrémizmu, ako aj v oblasti bezpečnosti jadrových zariadení.
SIS spolu s ďalšími kompetentnými štátnymi orgánmi a zástupcami finančného sektora bola zapojená do prípravy na 5. kolo Hodnotenia akcieschopnosti SR v boji proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a financovaniu proliferácie zbraní hromadného ničenia Výborom rady Európy MONEYVAL.
SIS v hodnotenom období priebežne plnila úlohy, ktoré jej vyplývajú z národných strategických dokumentov, ako sú napr. Národný akčný plán boja proti terorizmu na roky 2015 – 2018 a Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019.
Služba úzko spolupracovala s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstvom vnútra SR a Ministerstvom spravodlivosti SR. Predmetná spolupráca sa týkala najmä zabezpečenia požadovaného stupňa fyzickej a objektovej bezpečnosti jednotlivých objektov, rovnako problematiky kybernetickej bezpečnosti, ako aj sprístupňovania a poskytovania informácií a údajov nevyhnutných na plnenie úloh jednotlivých subjektov.
V hodnotenom období prebiehala intenzívna spolupráca s Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a Národným bezpečnostným úradom, s ktorými bola za účelom zabezpečenia primeranej ochrany kybernetického priestoru štátu pred potenciálnymi hrozbami riešená najmä problematika kybernetickej bezpečnosti. SIS aktívne pôsobila v rámci Národného systému reakcie na krízové situácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
V hodnotenom období prebiehala aj spolupráca v oblasti vykonávania streleckého výcviku, telesnej a taktickej prípravy príslušníkov SIS s Centrom výcviku MO SR Lešť, SOŠ PZ Bratislava a spolupráca v oblasti sociálneho zabezpečenia s MPSVaR SR a Sociálnou poisťovňou pri riešení problematiky elektronickej výmeny dát sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ, ktorej cieľom bolo nastavenie pripojenia sa silových rezortov do elektronickej medzinárodnej komunikácie – RINI. Táto spolupráca bola na veľmi dobrej úrovni.
V rámci rozpracovávania niektorých problematík (medzinárodný obchod s drogami, migrácia a pod.) prebiehala v roku 2018 operatívna spolupráca SIS s KÚFS a ÚHCP PPZ SR.
V rámci prevencie a eliminácie rizík vyplývajúcich zo špionážnych a kybernetických hrozieb SIS v hodnotenom období pokračovala v realizácii programu Bezpečnostné povedomie, určeného vybraným štátnym inštitúciám, ktorý je zameraný na zvýšenie bezpečnosti práce zamestnancov s informačnými technológiami a na problematiku kontrašpionážnej ochrany.
Spravodajská produkcia pre externých príjemcov
V oblastiach Strategického zamerania vypracovala SIS k 31. 12. 2018 pre externých príjemcov 244 spravodajských produktov, z toho 136 (56 %) v bezpečnostnej, 51 (21 %) v ekonomickej a 57 (23 %) v zahraničnopolitickej oblasti.
Štatistický prehľad spravodajskej produkcie je uvedený v tabuľkách a diagrame.
Tabuľky a diagram: Prehľad spravodajskej produkcie v období od 1. 1. do 31. 12. 2018
4. Stav, základné činnosti a kontrola SIS
4.1 Personálne zabezpečenie SIS
Základné ukazovatele
K 31. 12. 2018 dosahoval počet príslušníkov Slovenskej informačnej služby 82,21 % z plánovaného stavu, čo je minimálny nárast oproti roku 2017 (81,64 % z plánovaného stavu k 31. 12. 2017).
Personálne zloženie podľa základných demografických znakov zostáva v
porovnaní s predošlými rokmi bez podstatných zmien. V službe pôsobí takmer
60 % mužov a 40 % žien. Vo vekovej štruktúre je stav vekovo mladších
príslušníkov vo veku do 40 rokov – 29,5 % nižší ako stav príslušníkov v
strednom veku do 50 rokov, ktorých je
46 %. Vysokoškolsky vzdelaných (vrátane prvého stupňa vysokoškolského
vzdelania) je 70 % príslušníkov. V roku 2018 bolo v stálej štátnej službe
zaradených 91,64 % príslušníkov, 8,02 % príslušníkov v prípravnej štátnej
službe a v dočasnej štátnej službe menej ako 1 % príslušníkov (0,34 %).
Novoprijatí príslušníci, ako aj príslušníci, ktorí už v podmienkach SIS získali určitú prax, boli postupne zaraďovaní do rôznych foriem špecializovanej spravodajskej prípravy s cieľom získať špecializované spravodajské vzdelanie a tým splniť zákonom požadovaný kvalifikačný predpoklad spravodajského vzdelania a zabezpečiť aktuálne potreby služby. V roku 2018 služba realizovala 19 spravodajských vzdelávacích aktivít. Pokračovala príprava príslušníkov v oblasti cudzích jazykov; uskutočnilo sa päť interných jazykových kurzov.
V roku 2018 prebiehala aj ďalšia odborná príprava a vzdelávanie príslušníkov s cieľom získania špeciálnej odbornej spôsobilosti podľa osobitných predpisov, potrebnej pre výkon štátnej služby. V predmetnej oblasti bolo realizovaných 72 vzdelávacích aktivít.
O prijatie do služobného pomeru k SIS podalo žiadosť niekoľko stoviek občanov. Z týchto prijatých žiadostí v roku 2018 bolo do prijímacieho konania zaradených 49,3 % uchádzačov, ktorí svojím odborným profilom zodpovedali personálnym potrebám služby a zároveň spĺňali zákonné podmienky prijatia. V rámci prijímacieho konania bolo úspešných 16,2 % uchádzačov, čo predstavuje mierny pokles v porovnaní s rokom 2017 (17,9 %).
Diagram: Skladba príslušníkov SIS podľa pohlavia, veku, vzdelania a druhu štátnej služby
4.2 Čerpanie rozpočtu SIS a stav materiálno-technického zabezpečenia
Čerpanie rozpočtu
Na zabezpečenie činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2018 bol
zákonom
č. 333/2017 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2018 schválený celkový limit výdavkov v sume 52 997 882 € (z toho 4 000 000 €
kapitálové výdavky) a záväzný ukazovateľ príjmov v sume 130 000 €.
V priebehu roka 2018 Ministerstvo financií Slovenskej republiky vykonalo tri rozpočtové opatrenia, ktorými bol upravený limit výdavkov SIS na rok 2018.
Tabuľka: Čerpanie záväzných ukazovateľov kapitoly SIS za rok 2018
Materiálno-technické zabezpečenie
Kapitálové výdavky boli v rámci SIS vynaložené predovšetkým na modernizáciu informačného a komunikačného systému, na obstaranie prostriedkov šifrovej ochrany informácií spravodajskej a monitorovacej techniky, na modernizáciu telekomunikačnej technológie a na obnovu a doplnenie fyzicky a morálne zastaraného vozového parku potrebného na plnenie úloh na úseku spravodajskej činnosti. Kapitálové výdavky pridelené v priebehu roka 2018 v rámci rozpočtových opatrení boli čerpané na modernizáciu a zvýšenie bezpečnosti a funkcionalít informačného a komunikačného systému a na zabezpečenie efektívneho plnenia úloh SIS na úseku ochrany utajovaných skutočností.
Bežné výdavky boli použité najmä na finančné zabezpečenie spravodajskej činnosti, na úhradu obligatórnych náležitostí a zmluvných platieb, na realizáciu zákonných prevádzkových požiadaviek a na opravu a údržbu fyzicky opotrebovaných technických zariadení a objektov SIS. Ostatné výdavky boli realizované len v rozsahu potrebnom na základný chod SIS a na udržanie existujúceho funkčného stavu informačných a komunikačných technológií a odstraňovanie ich havarijných stavov.
SIS splnila záväzné ukazovatele rozpočtu na rok 2018 určené Ministerstvom financií SR a rozpočtové prostriedky boli použité na účely stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a v súlade so zásadami hospodárneho, efektívneho a účelného hospodárenia s verejnými zdrojmi.
4.3 Informačno-technické prostriedky (ITP) a telekomunikačné tajomstvo
Zákonný rámec použitia informačno-technických prostriedkov
Slovenská informačná služba je podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov oprávnená používať pri plnení svojich zákonných úloh informačno-technické prostriedky (ďalej len „ITP“). Ich použitím je možné zasahovať do súkromia fyzických osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu, avšak len za podmienok ustanovených zákonom.
Toto zákonné oprávnenie je podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom zákonného sudcu. ITP možno na základe písomného súhlasu zákonného sudcu použiť len na nevyhnutný čas, najdlhšie na šesť mesiacov. Lehota začína plynúť dňom udelenia súhlasu zákonného sudcu. Ak je nevyhnutné použiť naraz alebo následne niekoľko druhov ITP, každý z nich možno použiť len v rozsahu výslovne udeleného súhlasu zákonného sudcu. Ak sa má ITP použiť v miestach, ktoré nie sú verejne prístupné, zákonný sudca, ktorý udeľuje písomný súhlas, rozhodne aj o tom, či sa súhlas vzťahuje aj na vstup na tieto miesta.
Použitie ITP za obdobie roka 2018
Podmienky používania ITP v podmienkach SIS v plnom rozsahu zodpovedajú podmienkam zákona č. 46/1993 Z. z. o SIS v znení neskorších predpisov a zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.
Použité technické riešenia spolu s prísnymi organizačnými a kontrolnými opatreniami zaručujú kontrolu zákonnosti pri používaní informačno-technických prostriedkov a vylučujú možnosť neoprávneného zásahu do systému monitorovania, ako aj ukladania a archivácie dát.
Služba v roku 2018 požiadala o realizovanie v 280 prípadoch, z toho súd odmietol 8 žiadostí SIS, ktorým neudelil súhlas z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok na vydanie súhlasu.
Z 272 vydaných súhlasov na použitie ITP bolo v termíne predloženia správy z hľadiska dosiahnutia zákonom uznaného účelu a cieľa vyhodnotených 185 prípadov.
Zákonom uznaný účel a cieľ bol dosiahnutý pri 182 použitiach ITP a nebol dosiahnutý v 3 prípadoch, pričom 1. polrok 2018 je vyhodnotený na 100 %. K termínu predloženia tejto správy nebolo ešte možné vyhodnotiť zvyšných 87 realizovaných prípadov, ktoré sú stále aktuálne alebo im plynie 30-dňová lehota na vyhodnotenie po ukončení.
Porovnaním počtu žiadostí Slovenskej informačnej služby o vydanie súhlasu na použitie ITP a rozhodnutí vydaných vecne príslušným súdom za rok 2018 bola kontaktom s Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „KS BA“) zistená zhoda v údajoch oboch subjektov v počte podaných žiadostí i v počte vydaných rozhodnutí na používanie ITP.
Tabuľka: Podrobný výkaz o používaní ITP za rok 2018 (vypracované ku dňu 20. 2. 2019):
Všetky prípady použitia ITP v roku 2018 boli podložené potrebným súhlasom sudcu a v žiadnom prípade nedošlo k nezákonnému použitiu informačno-technických prostriedkov.
4.4 Spolupráca SIS so spravodajskými službami iných štátov
V rámci zahraničnej spolupráce SIS v roku 2018 rozvíjala svoje vzťahy s partnerskými spravodajskými službami v operatívnej (špeciálne operácie) i analytickej oblasti (tematické projekty) na bilaterálnej i multilaterálnej úrovni. Spolupráca spočívala vo výmene informácií a v osobných kontaktoch na rokovaniach s jednotlivými partnerskými službami a tiež účasťou v rôznych pracovných skupinách.
Bilaterálna spolupráca s partnerskými spravodajskými službami pokračovala počas roka 2018 v nastúpenom trende z posledných rokov a kontinuálne si udržiavala stúpajúcu tendenciu. Dôležitým pilierom medzinárodnej bilaterálnej spolupráce SIS bola vzájomná výmena spravodajských informácií a výstupov na všetky ťažiskové témy. Okrem výmeny informácií prebiehala aj medzinárodná bilaterálna spolupráca vo viacerých operatívnych oblastiach, spoločných cvičeniach, projektoch a špeciálnych operáciách.
V súčasnosti SIS spolupracuje so 106 partnerskými spravodajskými službami z celého sveta. Kľúčovými službami medzinárodnej bilaterálnej spolupráce sú aj naďalej najmä partneri z krajín NATO a EÚ, počínajúc službami USA, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska a veľmi intenzívna je tiež spolupráca s krajinami V4 (Česko, Maďarsko, Poľsko). Tradične vysokú prioritu má spolupráca SIS a balkánskych služieb v súlade so strategickým zameraním služby.
Pokiaľ ide o tematické zameranie bilaterálnej spravodajskej spolupráce, trvalou prioritou je ochrana bezpečnostných, politických a ekonomických záujmov SR a s tým súvisiace monitorovanie vývoja v rizikových a konfliktových regiónoch. Závažné udalosti posledného obdobia, akými sú migračná vlna do Európy, občianska vojna v Sýrii, vojenský zásah proti Daesh a množiace sa teroristické aj kybernetické útoky v Európe, dostali aktuálne do popredia témy nelegálnej migrácie, boj s terorizmom, extrémizmom a kybernetickými hrozbami.
Nemenej významnou témou je v súčasnosti problematika proliferácie zbraní hromadného ničenia, nelegálneho obchodovania so zbraňami, vojenským materiálom a materiálmi dvojakého použitia.
Multilaterálna spolupráca bola v roku 2018 popri udržiavaní štandardnej multilaterálnej agendy formou výmeny informácií prostredníctvom komunikačných systémov a zabezpečovania účasti expertov a vedenia SIS na odborných multilaterálnych stretnutiach zameraná aj na prípravu na prevzatie predsedníctva SIS v Civilnom spravodajskom výbore (CIC) NATO v roku 2019. V priebehu roku 2019 bude SIS strategicky aj organizačne viesť tento výbor zoskupujúci bezpečnostné a spravodajské služby krajín Aliancie.
Aktívna spolupráca s multilaterálnymi zoskupeniami pokračovala v súlade s plánovanými aktivitami a strategickým zameraním služby (pravidelné zasadnutia riaditeľov služieb, pracovných skupín, odborné semináre a pod.). Pozornosť bola venovaná najmä boju proti terorizmu, extrémizmu, proliferácii položiek dvojakého použitia, nelegálnemu obchodu s výrobkami obranného priemyslu, nelegálnej migrácii, organizovanému zločinu, aktivitám cudzích spravodajských služieb a monitorovaniu vývoja v rizikových a konfliktových regiónoch.
4.5 Legislatíva a kontrola
Legislatívna činnosť
SIS na úseku legislatívy spolupracuje s ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s inými štátnymi orgánmi.
V roku 2018 SIS posudzovala 106 materiálov uverejnených na medzirezortné pripomienkové konanie a k 23. z nich boli za SIS uplatnené pripomienky. Cieľom uplatnených pripomienok bolo upozorniť predkladateľa materiálu na existenciu problémov aplikačnej praxe a vytvoriť právny základ pre riadne a efektívne plnenie zákonných úloh Slovenskej informačnej služby. V rámci medzirezortného pripomienkového konania boli uplatnené aj pripomienky zásadného charakteru, ku ktorým sa uskutočnili rozporové konania. Časť uplatnených pripomienok bola do dotknutých materiálov zapracovaná.
Medzi legislatívne materiály, ktoré SIS v roku 2018 v rámci medzirezortného konania aktívne posudzovala, patria napr.:
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony;
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- návrh vyhlášky Národného bezpečnostného úradu, ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby (kritériá základnej služby);
- návrh opatrenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva zoznam výrobkov obranného priemyslu;
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony;
- návrh zákona o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu;
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov;
- návrh zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
- návrh zákona o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona
č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- návrh vyhlášky Národného bezpečnostného úradu, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o administratívnej bezpečnosti utajovaných skutočností;
- návrh Národného systému reakcie na krízové situácie;
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony;
- návrh Stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike;
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z.
o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Kontrolná činnosť
V roku 2018 bola na úseku administratívnej bezpečnosti vykonaná kontrola so zameraním na záznamy o fyzickom zničení utajovaných písomností a administratívnych pomôcok v protokoloch utajovaných písomností a v knihe administratívnych pomôcok.
Na úseku bezpečnosti technických prostriedkov bola vykonaná kontrola plnenia opatrení na zabezpečenie bezpečnosti technických prostriedkov (rozmnožovacích zariadení) určených na spracovávanie utajovaných skutočností.
Na úseku fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti bola vykonaná
kontrola so zameraním na možnosť prístupu príslušníkov fyzickej ochrany
objektu
do priestorov chodieb chránených priestorov v prípade požiaru alebo signálu
o narušení chráneného priestoru.
V rámci vnútornej kontrolnej činnosti v roku 2018 prebiehal výkon:
- 13 plánovaných vnútorných kontrol, z toho jedna stále prebieha,
- 50 samostatných kontrol zameraných na zisťovanie prítomnosti alkoholu v dychu príslušníkov,
- sedem neplánovaných vnútorných kontrol, z toho tri vnútorné kontroly stále prebiehajú a
- dvoch finančných kontrol na mieste podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z toho výkon jednej kontroly naďalej prebieha.
Útvar vnútorného auditu SIS v roku 2018 vykonal päť plánovaných vnútorných auditov. Z podnetu kontrolného orgánu riaditeľa SIS bol vykonaný jeden neplánovaný vnútorný audit. Vykonanými vnútornými auditmi neboli útvarom vnútorného auditu zistené nedostatky, všetky audity boli ukončené v roku 2018 správou z vnútorného auditu.
Štátny odborný dozor
Na úseku štátneho odborného dozoru inšpektori a hygienik vykonali celkove 20 plánovaných dozorov, z toho jedenásť štátnych odborných dozorov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a bezpečnosti technických zariadení, štyri štátne požiarne dozory a päť štátnych zdravotných dozorov. Z podnetu kontrolného orgánu riaditeľa SIS inšpektor požiarnej ochrany vykonal jednu neplánovanú tematickú protipožiarnu kontrolu. V posudkovej činnosti bolo v predmetnej oblasti vydaných 32 záväzných stanovísk v stavebnom konaní. V hodnotenom období neboli vydané rozhodnutia za účelom vylúčenia veci z používania alebo zastavenia prevádzky.
5. Správa o činnosti Národného bezpečnostného analytického centra
Národné bezpečnostné analytické centrum (NBAC) ako analytické, komunikačné a kooperačné pracovisko Slovenskej informačnej služby so zastúpením ďalších štátnych orgánov Slovenskej republiky pokračovalo v sústreďovaní, vyhodnocovaní a zdieľaní informácií o bezpečnostných hrozbách voči SR v súlade so Štatútom NBAC. Na základe skúseností z doterajšieho päťročného fungovania centra štátne orgány zastúpené v NBAC v plnej miere využívajú výhody a pozitíva zdieľania informácií na platforme NBAC.
Na základe zistených indícií a poznatkov bola v hodnotenom období pozornosť centra zameraná na kľúčové otázky bezpečnosti, ktoré sa týkali vývoja bezpečnostnej situácie v SR, v susedných krajinách a v EÚ. Ťažiskovou bola analýza a vyhodnocovanie informácií o bezpečnostnej hrozbe vyplývajúcej z fenoménu nelegálnej migrácie, o kybernetických hrozbách, teroristických hrozbách a extrémizme. Centrum sa v zvýšenej miere venovalo vyhroteniu napätia medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou po novembrovom incidente vojenských plavidiel v Kerčskom prielive. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím je platforma NBAC v ešte väčšej miere využívaná na preverovanie žiadateľov o slovenské schengenské víza. Za účelom včasnej registrácie možnej hrozby incidentov centrum venovalo zvýšenú pozornosť monitorovaniu bezpečnostnej situácie v SR pred a počas konania medzinárodnej bezpečnostnej konferencie Globsec a tiež aj v súvislosti s konaním masových podujatí.
V priebehu roka 2018 NBAC nadviazalo bilaterálnu spoluprácu s rakúskym Situačným centrom začleneným v štruktúre Spolkového úradu na ochranu ústavy a boja proti terorizmu (BVT), s dánskym Centrom pre analýzy terorizmu (CTA) začleneným v štruktúre dánskej spravodajskej služby PET a českým Centrom proti terorizmu a hybridným hrozbám začleneným v štruktúre Ministerstva vnútra Českej republiky. NBAC sa zúčastnilo na recipročnom rokovaní s Protiteroristickým informačným a kriminálnym analytickým centrom Maďarska – TIBEK. V rámci multilaterálnej spolupráce centrum participovalo na rokovaní neformálneho združenia riaditeľov protiteroristických centier a protiteroristických koordinátorov členských krajín EÚ, Škandinávie, severnej Ameriky a Austrálie – Spolupráca na analýze teroristických hrozieb Skupina Madrid (CTTA Madrid Group) a na medzinárodnom analytickom workshope k problematike teroristických hrozieb organizovanom Integrovaným centrom pre vyhodnocovanie hrozieb – ITAC/Kanada.
V roku 2018 sa uskutočnilo jedno rokovanie Rady NBAC, na ktorom bola zhodnotená bezpečnostná situácia v SR, bol prerokovaný možný dopad eskalácie napätia medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou a vyhlásenia vojnového stavu na Ukrajine na SR, bolo diskutované možné ohrozenie bezpečnosti SR a jej občanov počas vianočných a novoročných sviatkov a bola zhodnotená aktuálnosť stupňa teroristického ohrozenia SR.
NBAC sa aktívne podieľalo na medzirezortnom cvičení zameranom na problematiku boja proti financovaniu terorizmu, ktoré bolo organizované Policajným zborom.
Centrum v rámci zvyšovania odbornej erudície zamestnancov štátnej správy i mimo spektra príslušníkov a zamestnancov centra pokračovalo v organizovaní odborných školení a prednášok. Za účelom zefektívnenia činnosti centrum realizovalo kroky na zabezpečenie nového Informačného systému NBAC. Vzhľadom na potrebu aktívne reagovať na neustále sa meniaci vývoj v oblasti bezpečnosti, narastajúce nároky na plnenie úloh centra a potrebu ďalej štandardizovať činnosť centra, SIS pokračovala v personálnom posilňovaní centra. Proces prípravy novej dislokácie NBAC bol pozastavený do vyčlenenia príslušných finančných prostriedkov. Vyčlenenie finančných prostriedkov na rekonštrukciu nových priestorov NBAC nie je v kompetencii SIS, služba prezentuje potrebu ich vyčlenenia ako naliehavú.
6. Záver
SIS v roku 2018 v rozsahu svojej pôsobnosti a v rámci svojich oprávnení v zmysle zákona č. 46/1993 Z. z. o SIS v znení neskorších predpisov aktívne plnila úlohy zamerané na získavanie, sústreďovanie, vyhodnocovanie informácií, ktoré poskytovala zákonom ustanoveným príjemcom.