Pre vás

Sme spravodajskou službou Slovenskej republiky. Našou úlohou je zabezpečovať spravodajské informácie, ktoré sú dôležité pre bezpečnosť a ochranu zahraničnopolitických a ekonomických záujmov našej republiky. Predmetom nášho záujmu sú napr. informácie súvisiace s hrozbami, akými sú medzinárodný terorizmus, kyberterorizmus, proliferácia zbraní hromadného ničenia a ich komponentov, ekonomická kriminalita, ilegálna migrácia, rôzne formy politického extrémizmu a podobne. Usilujeme sa o to, aby ústavní činitelia a orgány štátnej správy Slovenskej republiky od nás dostávali rýchle, kvalitné a objektívne spravodajské informácie alebo také informácie, ktoré im pomôžu správne sa orientovať pri závažných a dôležitých rozhodnutiach.

Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS vykonáva kontrolnú činnosť SIS v rozsahu, ktorú exaktne vymedzuje § 5 a § 6 zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe. Členmi kontrolného výboru (15 členov, pričom pozícia predsedu patrí zástupcovi opozície) môžu byť v súčasnosti len poslanci parlamentu. Výbor sa schádza najmenej raz za štvrťrok. Zvolanie výboru však môže požadovať každý z jeho členov. Kontrolný výbor je povinný oznámiť NR SR a generálnemu prokurátorovi SR akékoľvek porušenie zákona, ktoré pri výkone svojich právomocí zistí. Podľa povahy veci informuje aj vládu SR. Členovia výboru a ďalšie osoby, ktoré sa na jeho zasadaní zúčastnia alebo sú prítomné po schválení ich účasti členmi výboru, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa na rokovaní dozvedeli, a dodržiavať ochranu utajovaných skutočností podľa osobitných predpisov.

Áno, naši príslušníci majú patričný výcvik aj v manipulácii so strelnými zbraňami, pravidelne cvičia, sú podrobení prísnym psychologickým testom a sú pravidelne preskúšavaní.

Pochopiteľne, áno. Je to úplne prirodzená vec pre každú službu aj so zahraničnou pôsobnosťou. Popritom k odberateľom našich informácií, ktoré získavame pri plnení našich úloh patrí okrem iných aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Servis, ktorý MZVaEZ SR poskytujeme, má dôležitú podpornú funkciu pre diplomatickú činnosť nášho štátu. Na základe dohody s MZVaEZ SR má SIS svojich pracovníkov na niektorých zastupiteľských úradoch v zahraničí v pozícii deklarovaných zástupcov. Títo diplomati tým, že verejne deklarujú svoju príslušnosť k spravodajskej službe, pôsobia ako plnohodnotní diplomati a partneri deklarovaných zástupcov iných služieb pôsobiacich na zastupiteľských úradoch v príslušnej krajine. Ide o takzvanú spravodajskú diplomaciu, ktorá je štandardnou súčasťou diplomacie ako takej. V súčasnom, globalizujúcom sa svete je potrebná čoraz častejšie súčinnosť a spoločný postup.

SIS sa k otázkam personálneho charakteru zásadne nevyjadruje. Vo vzťahu k príslušníkom a k výkonu svojej činnosti sa SIS usiluje presadzovať personálnu politiku s čo najnižšou fluktuáciou odborného personálu.

Nie, nemáme. SIS nie je tajná polícia. Naša činnosť nemá represívny charakter a SIS nie je orgánom činným v trestnom konaní.

SIS vyžaduje od svojich príslušníkov vysokú profesionalitu vzhľadom na ich špecializovanú odbornú činnosť a pracovné zaradenie v rámci spravodajskej služby - spravidla viazané na odbornosť. Nadobudnutú odbornú spôsobilosť môžu následne príslušníci uplatniť aj v ďalšom profesionálnom živote. Jediným obmedzením pre bývalých príslušníkov SIS po rozviazaní služobného pomeru je zákonná povinnosť zachovávať mlčanlivosť vyplývajúca zo zákonom stanovenej ochrany utajovaných skutočností.

Prijímací proces a podmienky prijatia sú upravené zákonom č. 73/1998 Z. z. Ďalšie kritéria výberu príslušníkov SIS závisia a sú priebežne doplňované na základe personálnych potrieb pri obsadzovaní konkrétnych pozícií v spravodajskej službe. Charakter našej činnosti, pochopiteľne, kladie na uchádzačov vysoké nároky. Uchádzači o služobný pomer v spravodajskej službe preto musia brať do úvahy, že takéto prijímacie konanie môže mať prísnejšie podmienky, ako majú bežné prijímacie pohovory. Každý záujemca musí dobrovoľne prejsť náročnými testami orientovanými na jeho spoľahlivosť a osobné vlastnosti. Súčasťou prijímacieho procesu sú psychologické i fyzické testy, ako aj preverenie zdravotnej spôsobilosti a bezpečnostnej spoľahlivosti. Príslušník SIS sa musí stotožniť so skutočnosťou, že svojou príslušnosťou k spravodajskej službe bude musieť potlačiť prirodzenú ľudskú vlastnosť, ktorou je túžba po verejnom uznaní, a svoje úspechy podriadiť mlčanlivosti. Musí si taktiež uvedomiť, že spravodajská služba má v zmysle zákona z bezpečnostných dôvodov právo nahliadnuť aj do jeho súkromného života.

Nie. K otázkam personálneho charakteru, teda aj k potvrdzovaniu alebo vyvracaniu príslušnosti akýchkoľvek osôb k SIS sa spravodajská služba nemôže vyjadrovať, keďže osobné údaje príslušníkov v spojení s ich údajným služobným pomerom tvoria predmet utajovaných skutočností. V úplne rovnakom režime sa pristupuje aj k štruktúre a organizačným záležitostiam, a to z identického dôvodu. Neoprávnené nakladanie s takýmito údajmi vrátane ich zverejňovania zakladá totiž vznik zodpovednosti za protiprávne konanie.

Je potrebné si najskôr ujasniť podstatu tohto termínu. Výraz agent sa bežne objavuje v najmenej dvoch až troch významoch a tie sa v neodbornom prostredí často zamieňajú. V bežnom mediálnom použití môže agent niesť dva odlišné významy. Buď je to tajný spolupracovník spravodajskej služby alebo policajnej organizácie, alebo je to príslušník spravodajskej služby, čo je úplne odlišný význam.

Agent pochádza z latinského agens - činný a vo všeobecnom jazyku a v rôznych vedných odboroch má celý rad použitia a významov. V kontinentálnej Európe a vo Veľkej Británii sa rozlišovali dôstojníci a tajní spolupracovníci - agenti, hoci v literárnom alebo verbálnom použití sú často zamieňaní.

V súvislosti so spravodajstvom a tajnou políciou bol termín agent v Európe približne od polovice 19. storočia používaný výlučne vo význame „tajný spolupracovník“, často v negatívnom význame, pejoratívne - „konfident, donášač, práskač“ a podobne. Tajný spolupracovník z definície nie je zamestnancom polície alebo tajnej služby. Tajný spolupracovník je „externista“, môže to byť ktokoľvek; tajný spolupracovník je v utajenom styku s operatívnym dôstojníkom (príslušníkom) služby či polície, ktorý ho riadi. Tajných spolupracovníkov môže byť niekoľko typov. Spomínaný dôstojník je, naopak, štátnym zamestnancom v služobnom pomere.

O tom, čo je potrebné splniť pre príslušnosť k službe, hovorí jasne zákon. Kandidáti musia spĺňať aj požadované, veľmi náročné odborné a ľudské kvality. Byť alebo nebyť fanúšikom filmov napríklad o Jamesovi Bondovi alebo Jasonovi Bourneovi - to naozaj nie je kvalifikačný predpoklad na prijatie do SIS.

SIS by sme mohli v základe definovať ako ústrednú civilnú spravodajskú a bezpečnostnú službu Slovenskej republiky, kým Vojenské spravodajstvo je inštitucionálne, ako aj funkčne od SIS oddelené ako špecializovaná spravodajská služba rezortu obrany.

Čo sa týka výrazu agent, tak ten zaznamenal zásadný obrat koncom tridsiatych rokov 20. storočia, keď v USA vznikali alebo výrazne silneli federálne policajné orgány (organizácie na vynucovanie zákona), v prvom rade FBI. Využívajú sa výrazy ako napr. príslušník - operatívec - detektív - vyšetrovateľ. V FBI je do základného rebríčka (hodnosti) spravidla zaradený special agent. Ak special agent využíva a riadi svojich tajných spolupracovníkov, nazýva ich „informers“, v preklade informátori. Podobne je to v protidrogovej DEA, ale aj v ďalších amerických službách. V FBI sa príslušník osobitného policajného útvaru, ktorý je napr. vyslaný pod krytím do prostredia organizovaného zločinu, nazýva „undercover“.

Potom, čo najmä médiá, populárno-dobrodružná literatúra a hollywoodska kinematografia začali s chuťou pokrývať činnosť FBI, stal sa príslušník dominujúcim významom termínu agent. Americké poňatie sa postupne rozšírilo a presiaklo do sveta a v súčasnosti médiá oba významy ľubovoľne zamieňajú a používajú. S tým sa, žiaľ, nedá nič robiť. Často sa len z kontextu a pomerne ťažko dá rozpoznať, ktorý význam v tej-ktorej správe je správny a čo má autor takejto správy vlastne na mysli.

Pritom americká spravodajská služba CIA (nehovoriac už o službách britských) úradne používa výraz agent výlučne pre tajného spolupracovníka (príslušník CIA je „officer“ alebo „carreer staff member“).

SIS si striktne, rešpektujúc a dodržiavajúc príslušné zákony, plní všetky bezpečnostno-spravodajské úlohy a povinnosti pri ochrane hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, identicky postupuje aj v boji proti organizovanej kriminalite. SIS nebude a nemôže reagovať a odpovedať na otázky týkajúce sa predmetu svojho možného spravodajského záujmu v oblasti ochrany ekonomických záujmov a bezpečnosti. Podobne nemôže odpovedať na sugestívne otázky obsahujúce hypotetické konštrukcie a špekuláciu. Zároveň však SIS rešpektuje demokratické princípy, slobodu prejavu, a teda aj názory z tzv. „nemenovaných zdrojov, zdrojov, ktoré si neželajú byť menované, od. tzv. bezpečnostných expertov“ a podobne.

SIS rešpektuje demokratické princípy, slobodu prejavu, a teda aj názory tzv. bezpečnostných analytikov. Nový riaditeľ SIS pri svojom nástupe do funkcie celkom otvorene oznámil odbornej i laickej verejnosti svoju programovú tézu dosiahnuť širšiu a intenzívnejšiu komunikáciu vyjadrením, že za ideálny bude považovať stav, keď spravodajská služba nebude informácie zatajovať, ale bude ich utajovať. Takýto prístup k zvýšeniu transparentnosti činnosti spravodajskej služby vyplýva zo súčasnej spoločenskej objednávky, no treba ho chápať v zmysle dikcie zákona o ochrane utajovaných skutočností a vo svetle charakteru spravodajskej práce. Viac o prioritách, činnosti, náplni práce a výsledkoch SIS je možno v odtajnenej Správe o činnosti SIS v roku 2011, prvej publikovanej správe od roku 2005, ktorá bola zverejnená 23.10.2012 na základe rozhodnutia riaditeľa SIS. Zverejnená časť správy je informačne limitovaná prísnou ochranou utajovaných skutočností. Je určená širokému okruhu adresátov. Úplná verzia správy bola predložená NR SR, ktorá je jediným ústavným orgánom príslušným na oboznámenie sa s týmto pohľadom.

Platná zákonná úprava ukladá riaditeľovi SIS predkladať Správu o činnosti SIS výhradne príslušnému orgánu NR SR, ktorá je jediným zákonom ustanoveným adresátom. Rozhodnutie súčasného riaditeľa SIS o zverejnení Správy o činnosti SIS v roku 2011 v medziach platných zákonov a pri zachovaní ochrany utajovaných skutočností vychádza z požiadavky zvyšovania transparentnosti bezpečnostného sektora štátu. Je tiež v súlade s potrebami zvýšenej komunikácie bezpečnostných orgánov s verejnosťou.

Počty otázok z novinárskeho prostredia a zo strany verejnosti adresované SIS a odpovede na ne priebežne rastú. Nový riaditeľ SIS už pri svojom nástupe deklaroval, že za ideálny bude považovať stav, keď spravodajská služba nebude informácie zatajovať, ale ich bude utajovať. Zároveň sa bude tým v medziach platných zákonov a pri zachovaní ochrany utajovaných skutočností zvyšovať transparentnosť bezpečnostného sektora štátu a tiež zvyšovať komunikácia bezpečnostných orgánov s verejnosťou. Napriek tomu, že je SIS štátny orgán s celoštátnou pôsobnosťou, na rozdiel od iných bezpečnostných zložiek nemá regionálne štruktúry zamerané na styk s novinárskym prostredím a na styk s verejnosťou, preto túto činnosť zastrešuje centrálne z pozície hovorcu SIS v Bratislave. Žiaľ, z dôvodu šetrenia a rozpočtových škrtov si SIS na rozdiel od mnohých partnerských spravodajských služieb nemôže dovoliť tlačové alebo mediálne oddelenie alebo tlačový odbor. Ustanovenie hovorcov je v tomto prípade minimalistické riešenie. Hovorcovia SIS musia okrem práce s médiami a verejnosťou plniť aj iné služobné úlohy a povinnosti najmä v oblasti analýzy informácií z odkrytých prameňov a zabezpečovania práva verejnosti na informácie. Sú to vyslovene kumulované funkcie.